Kúpiť si vlastný stánok, či nekúpiť? S vlastným stánok by bol výber jarmokov, na ktorých sa môžem zúčastniť, vyšší. Poplatky zase nižšie. Ale samotný stánok stojí veľa a je s ním oštara. V tejto dileme mi napokon pomohla rozhodnúť sa na prvý pohľad veľmi nemilá vec. Neprijali ma na jarmok v mojom rodnom meste, v ktorom som mala aj svoj jarmočný debut. Šokovalo ma to. Dvakrát som už úspešne na tomto jarmoku predávala. Tretí raz mi poslali pozvánku, ale jarmok sa na poslednú chvíľu kvôli pandémii nekonal. A potom mi zrazu vlani pozvánku neposlali. Možno sa stratila v spame, utešovala som sa, a tento rok som nenechala nič na náhodu – poslala som prihlášku, tak ako v roky pred pandémiou. Naradostene som si koncom augusta vybrala poštu z mestského úradu, otvorila som ju a... rana pod pás. Zamietavá odpoveď. Vraj priveľa záujemcov. Ale prečo spomedzi uchádzačov vyradili práve mňa, stabilnú predajkyňu, čo poslala prihlášku medzi prvými? Žeby sa im nepáčili fotografie mojich produktov? Celé týždne som chodila skľúčená.

No napokon to bolo možno aj dobre. Už celé roky som totiž poškuľovala po inom jarmoku konajúcom sa v meste, kde pracujem. Odrádzalo ma však to, že stánky neprenajíma. Ale tento rok som sa odradiť nedala. Veď čo budem robiť s toľkým jesenným a zimným tovarom? Iste, dá sa predať cez Sashe, ale predaje cez internet nemajú jarmočný šmrnc. Človek nepočuje pochvalu a najmä kritiku, neporozpráva sa s potenciálnymi zákazníkmi, a navyše musí baliť a chodiť na poštu. A aj to len s takými vecami, ktoré sa poštou poslať vôbec dajú. Stánok som si teda objednala cez internet a vyrábala som ostošesť.
Moje očakávania boli zmiešané. Na jednej strane sa kvôli pandémii tento jarmok tri roky nekonal. Ľudia možno budú hladní po jarmoku a budú kupovať ako diví aj vďaka „našetreným“ peniazom za roky, keď sa podujatie nekonalo. Navyše moje venčeky a ozdôbky budú novinka, akú ešte nikto doma nemá. Na druhej strane je tu však inflácia, zdražovanie a uťahovanie si opaskov. Naozaj sa nedalo povedať, či ľudia budú skôr utrácať alebo šetriť.

Našťastie – pre mňa – platila prvá možnosť! Už za prvý z dvoch dní predaja presiahol môj príjem dovtedy rekordný príjem za celý jarmok. Druhý deň bol slabší, ale aj tak sa pekne popredalo. Splatilo sa mi nielen predajné miesto, ale aj stánok a benzín a ešte čosi zostalo do vrecka.

Najviac leteli jesenné dekorácie. Najmenej jarné a letné kvetinové ozdoby, s týmto motívom sa mi predali iba dve. Trochu ma prekvapil nižší záujem o adventné vence – veď si ich o mesiac už pomaly zapaľujeme – ale aj zimného tovaru dosť odbudlo. Môj najväčší advenťák s jedinečným motívom zimných lazov vzbudzoval pozornosť, ale ľudia sa smiali, že naň majú primalý stôl. Žeby bolo treba urobiť menšiu krajinku?

Smiešno-smutné mi pripadalo aj to, ako zo dve panie spomenuli, že taký adventný veniec, aký ponúkam ja, kúpili vlani v Kauflande. Videla som tie vence a žasnem, že niekto nevidí rozdiel medzi nimi a mojimi – kauflandové boli len z jediného druhu šišiek, z borovice čiernej, so škaredými, nevyplnenými medzerami, kým ja sa hrám s rozličnými druhmi šišiek, aby do seba zapadali tesne ako skladačka, a aj tie najmenšie škáry v nich upchávam nadrobno nasekanými drievkami. O tom, že si veniec nezabijem umelou dekoráciou na šiškách, už ani nevravím.

Trošku ma sklamalo aj to, že napriek sľubom nebola k dispozícii elektrina a ja som nemohla vyrábať vecičky priamo na mieste. Ale to už tak býva.

Klady však jednoznačne prevažujú nad zápormi. Som rada, že som investovala do svojej malej handmade značky a posunula som sa v nej zase o kúsok vpred. Už len investovať do dobrých skladacích stolov. Ako predajné pulty mi totiž slúžili prevažne prikryté škatule na tovar, čo nebolo ideálne. Ale pekne, postupne, príde všetko.