189 lajkov / 2611x zobrazený
V poslednom čase sa dejú veci. Nie žeby sa predtým nediali, ale neboli v takej koncentrovanej podobe ako teraz. Boli chaotické, zdanlivo náhodné a nie vždy mi dávali zmysel. Nie vždy som si myslela, že si za ne môžem sama. Dnes to vidím inak. Nezmenili sa veci, iba môj pohľad na ne.
Dnes sa teším. Veľmi. A chcem sa s Vami o ne podeliť.
Začnime ale pekne od začiatku. Na ukážku z čias minulých, ako sme sa rozbiehali. Pri dupačkách v pozadí, pri preexponovaných fotkách, pri krátkych intervaloch, keď som si doslova kradla čas len sama pre seba. Keď "pampúch" búval v pravidelných intervaloch. Boli cca tak hodinu dlhé. Nejedna matka na materskej "dovolenke" by Vám o nich vedela rozprávať. Tie vzácne momenty, keď je v dome ticho a vy naraz neviete, čo za tú hodinku urobiť. Žehliť, najesť sa, ľahnúť si alebo len tak priblbo pozerať do steny a čerpať posledné zvyšky energie? Nie jednu takú hodinku som využila na všetko potroške a nejako do nej vsunula aj fotenie výsledkov večernej kreativity, keď dietko búvalo. Boli niekoľkosekundové a vyzeralo to asi takto:
Teraz poďme skokom, lebo deň za dňom išiel, vecičiek pribúdalo, rástol Olko, rástla som ja, potroške som si z každého "voľného" intervalu ukradla a vôbec nemyslela na to, či to má zmysel. Bolo to jedno, lebo mi to prinášalo radosť. Keď malý spal, tak Toto a keď bol hore, tak radosťou bol On.
Najkrajšie a zároveň najhoršie na človeku je to, že rozmýšľa. Máme toto úžasné privilégium v živočísnej ríši a teraz nám asi ostáva už len, naučiť sa s ním pracovať. Selektovať. Vyberať si, čo nám v tej hlave bude víriť. Katastrofické scenáre alebo utopistické krajiny zázrakov? Ja som si prešla oboma štádiami. A teraz, zdá sa, mala by som sa naučiť to tretie. Byť tu a teraz. Ale na to času dosť.. Ešte si chcem posnívať.. trošku :)
A podeliť sa o radosť, o pokroky, ktoré si dennodenne neuvedomujem, ktoré vidím, len keď na to pozriem s odstupom. Ako keď ste s deťmi každý deň a to, že vyrástli, vidíte až pri vyraďovaní ich vyrasteného oblečenia a topánok.
Tak sme vyrástli kus aj my. Aj tu, aj tam :) Ďakujem Vám za to, že ste nám to umožnili alebo, že ste aspoň boli toho svedkami.
A na záver októbrová Vitalita s nami a o nás a aj vďaka Vám :)
PS: ak by Vám bolo čudné, prečo stále "my", tak to preto, že LucLac už dávno nie som len ja. Ale aj skvelí ľudia okolo, náš Tím. Aďka, Heni, Katka, teta a ujo Kanalovci v tlačiarni, milé tety krajčírky z Majáka, čo nám ukazujú zázraky a kopec ďalších inšpiratívnych ľudí, ktorí prispievajú minimálne ku dobrej nálade. Lebo tá je najdôležitejšia ;) Tak si ju nenechajte nikým a ničím vziať.
Ďakujem všetkým a krásny večer!
Lucia
3 
Ulož medzi obľúbených
Kontaktovať predajcu
