Pitbull je nebezpečný pes.
Preto ho chovajú nebezpečný ľudia. Hrubokrký holohlavý mafiáni, členovia gangov v amerických filmoch, rapery v getách klipoch na Mtv a naša babča.
Naša babčo majú sedemdesiat, kroj-normálne že fartuštek, hustečka, štrompadle, palička lebo ju bolia klby aby nespadla a pitbull Eňa. A navyše je to pitbull používaný na zápasy a ešte ho aj ukradla. Síce mne, ale aj tak to bola krádež :)
Eňa je druhý pes mojej babči, ktorý nie je pes, ale fena a nevolá sa Tarzan. Prvá bola Gina. Taký malý šedivý orech ktorého mi dal jeden opitý ujo vo vedľajšej dedine keď som mala asi desať rokov a povedal, že je to vlčiak. Gina mala z toho vlčiaka asi len to V - lebo ked vyrástla namiesto 30 kilovej ovčiačky z nej bolo 4 kilové šedivé neurotické voľačo s vypúlenými očami a chuťou loviť sliepky.
Eňa je skoro pitbull. Našla som ju s odhryznutou prednou nohou v Košiciach pri Hornáde, policajti povedali,že sa tam zvykli robiť psie zápasy. A podľa rany tam bola Eňucha dobré dva týždne. Jediným šťastím bolo, že bol január a do rany sa jej nedostali larvy. Okrem fyzických zranení mala aj hodne pošramotenú dušičku a nenormálne sladký kukuč, a preto u nás ostala na furt.
Rok trvalo kým sme ju dali dokopy ( nie nemožeš žrať poštarky, nie ani mačky, ani deti, ani psov ani nič čo neni v miske - opravujem, mačky nemožeš žrať ani ked ti vlezú do misky).
Po roku Eňa o troch nohách preskakovala meter a pol vysokú bránku, nosila papuče, milovala všetky poštárky, vychovala niekoľko generácii osirelých mačiatok -jeden vrh dokonca sama dojčila, lebo prišla o šteniatka (v čase ked som ju našla bola na začiatku gravidity a kedže prekonala niekoľko operácii šteniatka mali vrodenú vady a museli sa utratiť). Naša najstaršia dcérka Beky sa pri nej učila chodiť. Eňa vie podávať plienku, vie mi nájsť kľúče ( do kelu kde mám zas klúče... a o pol minuty ich Eňa vytiahne z mojej kabelky :D )
Ked sme sa sťahovali do Prešova, nechali sme ju pár dní u babky kým zariadime čo treba a babčo boli rada, že tam neostanú sama ked my ideme preč. Že aspoň kým si nezoženie dalšieho Tarzana. Tarzanov sme jej zohnali niekoľko, ale ani jeden nevyhovoval a babča mi Eňu nechcela vrátiť a tak sme chtiac nechtiac ustúpili. Teraz majú jedna druhú. Babča ide na poštu Eňa hupky dupky cez zahradu - kým dojdu babča na konec ulice už je Eňa za nimi. Babča idu do koscela a kým je omša v polovici Eňucha už škrabe na dvere sakristie.
Tento rok má Eňa 15 až 17 rokov ( podľa veterinára mala v čase ked sme ju našli 5 až 7 )a toho roku oslávime 10 rokov čo je u nás. Priznávam už nemá dobrú kondíciu. Babča ju vykrmila a vyzerá jak biele trojnohé prasa. Zle vidí, zle počuje, do schodov sa jej nechodí najlepšie a plotik už nepreskočí, ale aj tak je to nenormálne dobrý pes.
PS. naši dedinsky cigani zvykli kradnúť v noci po záhradach. U babči sa nekradlo, lebo si mysleli,že Eňa je tak zlostný pes, že si nohu od nervov odkusla sama :D
prišiel mi zaujímavý link tak doplnam žurnál
http://www.facebook.com/video/video.php?v=1407158994897&oid=368144427544&comments