SIWI - od tapisérie k šperku

SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2024-01-16 11:22:00 / 8 komentárov / 52 lajkov

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

Silvia Winklerová sa venuje výrobe závesných tapisérii a textilných šperkov. Pod svojou značkou SIWI vyrába naozaj dychberúce a originálne doplnky, ktoré nielen ozvláštnia váš priestor, ale vás aj prinútia zastaviť sa, pohladkať a poobzerať každý jeden utkaný detail. Silvia je dôkazom, že keď človeka niečo nadchne a pohltí, dokáže to robiť naplno a profesionálne.

Jej tvorba nás zaujala natoľko, že sme neváhali pozvať sa k nej na návštevu. Privítala nás vo svojom domčeku v Rusovciach a hoci bolo mrazivé decembrové ráno, cez veľké francúzske okná nás ohrievalo slniečko. Privítala nás bohatými vianočnými raňajkami, vďaka ktorým sme sa o kúsok viac začali tešiť na Vianoce. A tak si tiež vezmite do rúk medovníček či vanilkový rožtek, zabaľte sa do deky a začítajte sa:

Silvi – rozpovieš nám príbeh tvojej značky? Čo ťa inšpirovalo tvoriť takéto unikátne nástenné dekorácie a šperky?

Môj príbeh začal veľmi náhodne. K tvorbe nástenných tapisérií som prišla zhruba pred piatimi-šiestimi rokmi, keď mi jedného dňa na sociálnych sieťach vyskočil obrázok s krásnou modernou tapisériou. Bola som z nej doslova „paf“. Bola prekrásne sýto farebná so zaujímavou asymetriou, svojou trojdimenzionálnosťou vchádzala do priestoru a bola prekvapivo veľká. Nedalo sa ju v miestnosti prehliadnuť. Snažila som sa zistiť čo to je, kto to vyrába, akou technikou a veľmi som si želala niečo také mať doma na stene. V tom čase som ešte ani nepoznala výraz tapiséria. Neskôr som sa dopátrala k tvorcovi a aj k cene, ktorá ma veľmi zarazila. Bola naozaj veľmi drahá a teraz už rozumiem prečo.

Za ručným tkaním sú totiž nekonečné hodiny práce. To som vtedy ešte nevedela, no naivne som si povedala, že by som si aj ja skúsila niečo podobné vyrobiť. Tak začala moja dlhá cesta poznania. Všetky informácie o tejto technike som hľadala dlho, často som detaily techniky odpozorovávala len zo zahraničných obrázkov z internetu a vlastnou analýzou fotografií a rôznych krátkych videí. Rozhodla som sa kúpiť si prvý tkací rám, prvé vlny a priadze, prvé ihly. Kopec peňazí a väčšina bola nevhodná a nepoužiteľná a mám ich dodnes. No ale niekde sa musí začať. Bola som úplný amatér – samouk a všetko bol pokus – omyl . Teraz je to veľmi úsmevné. Moje prvé tapisérie vyzerali ako od detí zo škôlky. No nevzdala som to a časom sa z toho vykľul krásny koníček.

Častokrát si uvedomím, koľko času mi denne zaberie len také náhodné premýšľanie nad tým, čo vyrobiť, akým spôsobom, akými farbami, ako to celé pospájať, atď. Mám často doslova pretlak v hlave. Inšpirácie akéhokoľvek druhu ma často kopú. Vždy sa niečo zjaví, čo ma silno zaujme. Tie vnemy a obrazy sa zrejme vo mne kumulujú a podvedome potom zo mňa vyjdú von. Napríklad používam veľa modrej a zelenej. Milujem vodu, vodné ekosystémy, všetko rastlinstvo. Sýte výrazné farby možno prichádzajú zo sveta kvetov, hmyzu, koralov... Nesmierne ma tie kombinácia farieb a štruktúr fascinujú a zrejme takto sa to potom prejavuje.

Máš pravdu, keď som tvoju tvorbu videla prvýkrát, veľmi mi evokovala prírodu, videla som v nej korene stromov, vlny mora aj tie koraly... ale kto je v skutočnosti Silvia a čomu sa profesne venuješ?

Vyštudovala som Environmentalistiku, špecializáciu Ochrana prírody na Prírodovedeckej fakulte UK. Vždy som chcela byť morský biológ, potápač, skúmať veľryby a plaviť sa na Calypse so Jacques Cousteau-om. Milovala som moju školu, ale už počas štúdia som začala pracovať v úplne inej sfére a k môjmu odboru som sa už nedostala, čo ešte v živote plánujem napraviť. Mimovládky sú teraz IN, tak možno ma aj tam cesta nasmeruje.

Je to ale vo mne hlboko zakorenené, milujem Zem, všetku prírodu, chodiť po nej a pozorovať machy, lišajníky, huby, či malé tvory, kamene, čokoľvek. Mňa dokážete odložiť v lese na meter štvorcový, nechať ma tam hodinu a ja sa tam zabavím.

Neprenášam to však cielene do tvorby, je to veľmi podvedomé. Nemám v pláne vyobraziť napríklad les, horu, či papagája. Moja tvorba je abstraktná. Celý môj štýl je čistý freestyle. Naučila som sa rôzne techniky a teraz zo mňa len pocitovo a podľa nálady niečo „vylezie“. Keď si ja totiž niečo naplánujem, vyjde z toho nakoniec aj tak úplne niečo iné. Už som si na to zvykla. Dôvodom je však aj to, že niektoré veci robím naozaj dlho, aj niekoľko mesiacov a počas tejto cesty sa jednoducho menia pohľady, nálady, preferencie, príde nová inšpirácia, odíde inšpirácia... tak ako to máme aj v živote. Je sranda to sledovať. Ale na konci, keď to zavesím na stenu či na krk, musím byť ja s výsledkom spokojná.

Ako je možné skĺbiť tvoju aktuálnu prácu s tvorbou?

Som teraz na takej životnej križovatke. Poštyridsiatnicka kríza. Za mnou je moja súčasná podnikateľská práca, ktorú teraz ťahá najmä môj partner, naľavo je tkanie a napravo je návrat k tomu, čo som študovala. A neviem čo je predo mnou, ale bola by som rada, kebyže dokážem skĺbiť všetky tieto tri veci, aby bola moja práca zmysluplná, napĺňajúca, robila mi radosť a aby som sa tým aj uživila.

Je možné to stíhať? Je pre teba značka SIWI oddychom, či únikom z reality?

Je to naozaj únik z reality. Kebyže ma niekto na týždeň zavrie do jednej miestnosti, dokážem iba tvoriť, počúvať podcasty a vôbec nič iné neriešiť. Som schopná večer uložiť deti spať, tkať do tretej v noci a ráno o šiestej vstať. Uznávam, že to robím na úkor svojho času aj zdravia, sem tam na úkor rodinnej pohody, neupratanej domácnosti, atď. Niekto vo voľnom čase poctivo cvičí, čo je správne, a ja si napríklad kazím chrbát. Uvedomujem si toto všetko a preto som teraz na tej križovatke a rozhodujem sa kadiaľ ísť. Či sa pribrzdiť a robiť to celé naozaj len sporadicky popri platenej práci, alebo sa do toho pustiť naplno. S tým sa ale vkrádajú aj obavy, že či potom neskĺznem do stavu, že začnem robiť len to, čo odo mňa budú druhí chcieť a tým stratím moju slobodu tvoriť si čo ja chcem. Momentálne žijem krásny život tvorcu, ktorému nikto nič nediktuje. Nechcem prosím, aby toto vyznelo arogantne, ale je mi úplne jedno, čo si kto o mojej tvorbe myslí. Považujem za môj výsostný luxus si v tomto mojom svete robiť čo ja chcem, ako chcem a byť úplne slobodná. Že keď budem chcieť vyrobiť gigantický náhrdelník, aj keď všetci chcú mať malý a používať krikľavé farby, aj keď všetci chcú neutrálne, tak si to proste vyrobím. Chcem to robiť tak, aby to hlavne mňa robilo šťastnou, lebo ma to veľmi baví. Rozumiem však, že sa to bije s pravidlami marketingového zmýšľania (smiech).

Na druhej strane ma nesmierne teší, ak sa moje veci niekomu páčia a vedia mu navodiť príjemné pocity. Z toho mám úprimnú radosť.

Textilný náhrdelník s ruženínom, karneolom a ružovým avanturínom
99 €

Úplne ti rozumiem, lebo najprv potrebuješ nasýtiť svoju tvorivosť. A keď je duša tvorcu naplnená, všetko je v poriadku. Chceš ukázať, čo je v tebe.

Áno, presne tak to je. Ja stále len objavujem, kam ma toto celé nasmeruje. Lebo každá nová vec, ktorú vyrábam, je pre mňa výzva a posun ďalej. S každou vecou mi do hlavy príde milión ďalších možností, ako by sa to dalo inak spraviť a čo ďalšie vyrobiť. Momentálne ma láka začať používať roxorové čierne rámy, kombinovať rôzne techniky a ísť viac do priestoru, aby moje veci vystúpili von a neboli len plochým zobrazením.

Viem, že to sa už zrejme nebude páčiť mnohým, čo je úplne v poriadku. Ale tak to cítim a minimálne ja si sama pre seba niečo také vyrobím.

V medailóniku na SAShE si to popísala ako nedokonalo dokonalé. Myslela si tým práve toto?

Dokonalosť bola myslená v zmysle, že kvalita prepracovania musí byť najvyššia, akú ja sama dokážem rukami spraviť. Myslím si, že väčšine ľudí záleží na kvalite kupovaných produktov, najmä keď investujú do drahších vecí. A preto sa stále snažím zlepšovať. Ale je to predsa len ručná práca a nie strojová, takže moje „odtlačky“ nedokonalosti tam vždy nájdete.

Inak mňa osobne dokonalosť celkom nudí, nemám rada, keď je všetko uniformné. Ja aj keď varím, tak je to zakaždým inak. Miešam z toho čo práve rastie a je dostupné. Veľa ľudí to rozčuľuje, akceptujem to, ale pre mňa je to čarovné. Tiež v prírode je každý strom úplne iný - jeden je široký, druhý úzky, tretí má dieru, štvrtý je pokrútený, piaty vyvrátený. A to celé je krásne! Keď idete do monokultúrneho lesa, tak je to nudné a zároveň veľmi škodlivé.

Nedokonalosťou v tvorbe som myslela napríklad aj to, že by som chcela vyrábať menej uhladené a prvoplánovo pekné tapisérie a ísť viac do takých, kde aj niečo trčí, visí, kde sú veci nie symetrické a dokonalé, ale také ako sme aj my ľudia – šťavnato nedokonalé a svojské originály.

Ako vznikajú tvoje tapisérie či náhrdelníky? Priblížiš nám proces výroby?

Nápady prichádzajú rýchlejšie ako ich stíham vyrobiť. Vždy prídu v taký divný moment, napríklad keď šoférujem a musím až zastaviť, aby som si prstom do mobilu naškrabala čo mi napadlo. Alebo v každej miestnosti v dome mám nejaké papiere, lebo by som neprežila, kebyže si to nenačrtnem. Poznamenávam, že sa väčšinou už na tie papiere nikdy nepozriem.

Veľmi ma bavia aj také kreatívne chvíľky, kedy si všetky košíky priadzí vysypem, kombinujem a miešam. Vznikne tak kôpka, skôr kopa, z ktorej sa potom „varí“. Vždy ma to ťahá k tým spomínaným silno sýtym farbám. Aktuálne som si dala za cieľ vyrábať len z toho, čo mám doma naškrečkované. Tiež sa teraz učím vyrábať veci aj z iných ako mojich obľúbených farieb a vyrobiť niečo, s čím budem napriek tomu spokojná. Napríklad biela, hnedá, krémová... skúšam sa s nimi skamatátiť. No a potom si zasadnem na dlhé hodiny a ide sa na to.

Koľko ti približne trvá výroba? Aká je tam časová záťaž?

Také tri najväčšie tapisérie mi trvali veľa mesiacov. Ale medzitým som si často dávala pauzu a tvorila niečo iné. Potom vyrábam kruhy, ktoré trvajú približne týždeň a náhrdelníky, ktorým venujem jeden, dva, aj tri dni. Je to taká dlhá meditácia, pri tom človek úplne vypína svoj aktuálny svet a život okolo, dá si slúchadla a počúva. Je to také tiché pokojné vnútorné miesto. Ja som rada sama, takže si tam vždy odídem na chvíľu.

Pri pohľade na tvoju galériu vidno naozaj veľa farieb, techník a materiálov. Čo z toho všetkého tvoríš najradšej?

Baví ma všetko, ale nebaví ma týždne sa venovať len jednej veci. Preto musím občas spraviť sek, zmeniť techniku a rozrobené veci na čas odložiť. Veľmi ma baví pracovať s lanami, pri nich je milión možností. Dajú sa nekonečne zamotávať a formovať. Ja zvyknem tie laná omotávať tenkou priadzou, s čím sa dá tiež krásne experimentovať, no je to časovo šialene náročné pri veľkých projektoch. Aj v tkaní je veľa možností, ktoré chcem skúsiť. Mám v pláne tieto techniky poprepájať. Mne sa veľmi páči, keď sú veci trojdimenzionálne - keď časti vychádzajú zo steny von do priestoru, keď tvoria pekné tiene, keď sa pri tom zastavíte a pozorujete hĺbku a štruktúru toho všetkého.

Aké priadze a laná používaš na svoje diela?

Teraz najviac používam laná z recyklovanej bavlny. Priadze si vyberám prevažne podľa farieb, keďže potrebujem veľmi veľa odtieňov. Veľmi rada by som robila viac aj so slovenskou vlnou, ale zatiaľ mi to cenovo nevychádza. Vyskúšala som si ju, kvalitou je vynikajúca. Ale problémom pre mňa sú aj tie spomínané farby, nie je tu toľko možností. Musím teda siahať aj po iných výrobcoch a materiáloch, kde je farebná škála oveľa širšia.

Všetky ústrižky, ktoré mi zostávajú, si odkladám a väčšinou prídem na spôsob, ako ich ďalej využiť. Snažím sa minimalizovať svoj odpad z tvorby. Tak som začala robiť náhrdelníky, na ktoré používam množstvo ústrižkov z tapisérii.

Lanový náhrdelník “Tropický”
89 €

Za týmito ručne tkanými produktami je veľa práce. Stretla si sa niekedy s negatívnymi reakciami ohľadom ich ceny? Rozumejú ľudia, že sú to desiatky odsedených a odtkaných hodín?

Cene ľudia nerozumejú. Mám pre to pochopenie, pretože sa toto isté aj mne stalo a vďaka tomu som začala tkať. Cena odráža najmä čas a materiál. Tiež aj originalitu výrobku. Ja neopakujem veci, ktoré vyrobím. Každý človek, ktorý má niečo do mňa, si môže byť istý, že kópiu už nevyrobím a tiež, že vec vznikla z mojej hlavy a nie je napodobenina. Je to preto, že vyslovene nechcem, ale aj preto, že nemôžem. Raz som robila makramé náramky, vyrobila asi 25 rovnakých kusov, len v inej farbe a mala som pocit, že je to pre mňa konečná a zabila som v sebe „veškerú“ kreativitu. Sú ľudia, ktorých baví opakovať veci, môže to byť pre nich až ukľudňujúce. Tiež sa im produkt môže výborne predávať a živia tým rodinu. Mám pre to úplné pochopenie.

Ale toto nie je moja cesta. Každá moja tapiséria je výplod mojej fantázie, môjho vnútorného sveta a vnímania a to si chcem uchovať. Inak s tým skončím.

Myslím, že v tom je tá krása, že sme každý iný - niekoho baví práve výroba tých originálnych kusov a niekoho zas napĺňa jeden nápad vyrábať vo viacerých kusoch.

Áno určite. Nech si každý nájde vlastnú cestu.

Všeobecne je teraz veľmi ťažká doba. Kreatívna práca ide do úzadia. Ľuďom neostáva veľa peňazí nazvyš, musia uživiť deti, kúpiť veci do školy, zaplatiť krúžky, deťom dopriať zdravé jedlo, sebe detto, atď.. K tomu ruská agresívna vojna, návrat staronovej vlády... vyhliadky teda nič moc. Ľudia prirodzene šetria a chápem, že tá cena sa im zdá byť vysoká za niečo, či im možno práve teraz netreba. Ale snáď sa nájde aj zopár nadšencov, ktorí nás tvorcov podporia, aby sme aj my mohli ďalej pokračovať a svojou tvorbou ľuďom skrášľovať domácnosti a outfity.

Máš prehľad, kde všade visia tvoje nástenné tapisérie? Kto sú ľudia, u ktorých Siwi visí? Alebo Siwi nosia?

Áno, niektorých ľudí poznám osobne a som veľmi rada a je mi cťou, že kúsok zo mňa si s nimi nažíva.

Viem, že sú v sympatickej a milej spoločnosti a že im je určite dobre. Potom sú aj také veci, ktoré neviem, kde skončili, ale keďže komunikácia so zákazníkmi bola veľmi príjemná, tak predpokladám, že sú na fajn mieste.

Čo práve tvoríš?

Teraz dorábam takú veľkú 2,5 metrovú tapisériu z jutových lán a z alpaka vlny. Je celá poprepletaná a snažím sa ju dokončiť, ale stále vidím, že jej niečo ešte chýba. Tiež mám rozrobených pár náhrdelníkov, aj kruhov.

Patríš medzi tie „tvorilky“, ktoré majú rozpracovaných niekoľko projektov, alebo musíš každý začať aj dokončiť?

Asi by bolo fajn začať a dokončiť, ale to nie je môj prípad. Moje tvorivé tempo je naozaj slimačie, a tak medzitým prirodzene príde toľko nápadov, že niečo aj odložím bokom, aby som rýchlo skúsila niečo ďalšie. K niektorým veciam sa vrátim až o pár mesiacov. Potrebujú čas na dozretie. Alebo sa proste pretrhne niť a nemám chuť sa k nim dlhšie vrátiť. Mám veci, ktoré som nikdy nedokončila, aj veci, ku ktorým som sa po dlhej dobe dostala a následne to šlo raz-dva. Tie vlny kreativity proste prichádzajú a odchádzajú.

Prečo je pre teba rukodielna práca dôležitá?

Mne to robí v prvom rade obrovskú radosť. Netušila som, že ma raz takáto tvorivá činnosť objaví, zabýva sa u mňa a bude ma tak veľmi tešiť. Úplne ma to pohltilo a nadchlo. Stále nad tým premýšľam, zaspávam s tým aj vstávam. Páči sa mi, že ja sama dokážem rukami niečo vyrobiť. A mám veľký rešpekt a obdiv pred ostatnými tvorcami. Toľko času, lásky a originality je v ich výrobkoch. Prajem všetkým, aby bola ich práca spoznaná, ohodnotená a aj zaplatená.

Silvi, určite si myslím, že sa v tom viacerí nájdu. Je niekto, kto ťa inšpiruje?

Všeobecne rada sledujem niekoľko tvorcov a umelcov na Instagrame, ktorých mám veľmi rada. Inšpiruje ma aký flow majú a ako si idú svoj štýl a razia vlastnú cestu. Nie je totiž veľmi ťažké vyrobiť veci, ktoré sa páčia mase. Aj ja viem už technicky spraviť kadečo, čo vidím kade tade a zrejme sa dobre predáva. Ale to nechcem. Je ťažké predať to, čo je iné, možno unikátne a páči sa len pár ľuďom.

Taktiež mám rada Pinterent, kde sa inšpirujem nielen tapisériami, ale aj keramikou, drevotvorbou, či nábytkom – som veľký nadšenec lámp a raz by som chcela skúsiť vyrobiť aj nejaké vlastné lanové lampy. Milujem architektúru, interiérový dizajn, inklinujem skôr k industriálnemu štýlu s betónom, kovom, drevom, kameňom a tehlami. V takých by ma veľmi tešilo visieť.

Kruhová tapiséria “Džungľa”
290 €

Inšpiruje ma aj všetko navôkol a myslím si o sebe, že som veľmi vizuálne nasávajúci človek – milujem hru tieňa a svetla, východy a západy slnka. Ja si všade viem niečo nájsť. Nadchýnajú ma úplne obyčajné veci, napríklad ošúpané staré brány a popukané múry. Pestujem veľa všakovakej zeleniny, veľa farieb, chutí, druhov, tak aj to ma veľmi inšpiruje.

Ale aj na Sashe sú veľmi inšpiratívni ľudia. Napríklad drevené vázy a sochy od PETRICHORA sú úžasné. Hneď by som si ich všetky adoptovala. S ňou si viem predstaviť spoluprácu. Ona o tom síce ešte nevie, no možno sa práve touto cestou dozvie (smiech). Vyrába krásne a originálne veci.

Taktiež mám veľmi rada kabelky od UPGREAT by GRETCHEN, ktorá sem tam do sveta vypustí zlatú rybku v podobe veľmi šialenej unikátnej kabelky, ktorú by jej aj sám Marc Jacobs závidel. Tiež viem, že musí vyrábať najmä predajné klasické modely, aby sa tvorbou uživila, ale moc jej prajem spraviť dieru do sveta práve tými jej originálmi.

MINKA PORCELAIN čaruje nádherné keramické kúsky a taktiež DO USHU sú veľmi milé, farebné a veselé šperky za super ceny. Na Sashe spájate veľa pekného a všetkým zo srdca moc fandím a držím palce.