Takmer presne pred rokom som vytvorila brošničky, ktoré som si pracovne nazvala slovenské brošne a umiestňovala som na ne neobyčajné slová. Slová, ktoré sú neobyčajné z môjho pohľadu. Boli to slová, ktoré poznáme, vieme, že existujú, ale nepočujeme ich každý deň. Sú to také ľubozvučné, (a pre mňa) výnimočné slová, ktoré oživia naše vety vo verbálnej komunikácii, dávajú zvláštny punc písanému slovu. Zamerala som sa hlavne na slová, ktoré v sebe majú veľa mäkčeňov, pretože aj tento faktor ovplyvňuje naše vnímanie ľubozvučnosti. O tom som robila aj výskum v rámci štúdia na vysokej škole. Prišla som na to, že bežný používateľ jazyka vníma ľubozvučnosť ako čosi krásne a výnimočné v jazyku. Existujú slová, ktoré sú obyčajné obsahom a aj usporiadaním hlások. A potom sú tu tie, ktoré majú zaujímavý obsah (väčšinou je ten obsah kladný) a vyznačujú sa zaujímavým usporiadaním hlások, ktoré zbystruje našu pozornosť. Ako som už spomínala, tieto slová oživujú našu komunikáciu.

Potom som sa rozhodla, že vytvorím brošne, ktoré tieto slová opäť vnesú do našej komunikácie, respektíve nimi poukážem na výnimočnosť týchto slov. Viac o prvých prototypoch slovenských brošní s neobyčajnými slovami si môžete prečítať tu http://www.sashe.sk/BeasArt/journal/neobycajne-slova.

Na ukážku pridávaj jednu fotku. :)

Chcela som tie brošne už dávno posunúť o level vyššie. Zmeniť médium, aj za cenu vynechania háčkovaného prvku, ktorý brošniam dodával farbu. Poviem vám pravdu, preháčkovala som sa. Nikdy som si nemyslela, že sa to stane, ale cítim, že od háčika a vlnky potrebujem pauzu. Ručičky si pýtali zmenu materiálu a ja som si uvedomila, že nastal správny čas zapracovať na forme a prevedení slovenských brošničiek. Rozhodla som sa pracovať s hmotou tvrdnúcou na vzduchu, pretože si nechcem komplikovať život. Pracuje sa s ňou celkom jednoducho a keďže milujem okrúhle brošne, bolo rozhodnuté. :) Toto mi zatiaľ vyšlo.

Nechcela som používať nejaké zaväzujúce farby, aby sa brošne hodili k čomukoľvek. Navyše, chcela som zachovať taký nedbalý vzhľad, taký trochu roztrasený, „prváčikovský“ typ písma. Zamýšľala som sa nad tým a chcem to tak hlavne z toho dôvodu, pretože si myslím, že veľakrát tieto slová používame (ak ich používame) tak nedbalo, sú kdesi na okraji viet či výpovedí. Respektíve, sú to často len také výkriky, povzdychy, zalamovania rukami. Ba hej! :)

Mne osobne sa najviac páči ľaľa a nebľač. Tie boli pri mne aj na samom začiatku. Ak ste si klikli na odkaz na starší žurnál, určite ste ich tam zbadali. :)

Objavilo sa u mňa však aj zopár noviniek, inšpirovala som sa najmä citoslovcami, nebránim sa však ani nárečovým výrazom alebo nejakým ľahkým, povzneseným, starodávnym nadávkam. Budem pracovať na ďalších brošniach, len sa ešte musím trochu lepšie zoznámiť s materiálom. Takto to zatiaľ vyzerá u mňa na stole. :)

Verím, že vás brošničky oslovia. Ľudové prvky sa tu na SAShe objavujú často, dokonca aj slovenské nápisy na tričkách či taškách. Toto je len ďalšia forma, ktorou môžete vyjadriť svoju náklonnosť k národu a možnosť dostať do svojej komunikácie zaujímavé slová, nad ktorými môžeme len žasnúť. Prepánajána, či je ten náš jazyk krásny. :)

Prajem pekný deň. Ahojte! :)