Elena Ž. » Tvorba / 2024-03-17 13:00:01 /  6 komentárov / 29 lajkov

Tento článok je pripomienkou toho, že všetko má svoj čas a občas je lepšie na nejakú chvíľu (konkrétne u mňa tá chvíľa trvala desať rokov) obrátiť svoju pozornosť na niečo iné.
Niektorí z vás ma tu poznajú vďaka značke Trimaky, pod ktorou som navrhovala a vyrábala primárne maňušky a mojkáčikov (skladovky si môžete ešte stále kúpiť za veľmi priaznivú
cenu).

Avšak ešte pred tým som milovala vôňu kože. Tú som nasávala od najmenšieho malička u dedka v jeho dielni. Bol vyučený sedlár a celý život pracoval ako brašnár. Každý víkend a prázdniny som sa motala po dielni, zbierala som vyrazené krúžky kože a schovávala si ich do škatuľky. Všetky moje školské aktovky a vrecká boli jeho výroba. Aj prvé kabelky mi ušil dedko podľa mojich návrhov a keď som mala 16 rokov našla som u neho striebornú koženku. Hneď som vedela, že z nej musím mať sukňu s trakmi. Dedko síce krútil hlavou, ale so sukňou mi pomohol. Mala som ju len raz ...

A hoci som ho pozorovala pri práci často a rada a veľa vecí sa tak naučila, stále zostal a ostáva priestor na nové poznatky. Môj dedko ale odišiel skôr, ako som sa mohla od neho čo najviac naučiť, a tak , keď som pred desiatimi rokmi ušila prvé kabelky, už mi nemohol poradiť, čo zlepšiť, urobiť inak, alebo ako opracovať hrany na rôznych kožiach. Okrem toho sa pridal aj ďalší dôvod, pre ktorý som na čas od výroby kabeliek upustila a naplno sa vrhla do projektu Trimaky. Napriek tomu som vedela, že čas kabeliek raz príde. A prišiel.

Takto pred rokom som ležala s chorobou a pri tom vynútenom oddychu bol čas na premýšľanie... Vtedy som si povedala, že prišiel ten čas. Zohnala som si nejaké knihy, večer som namiesto seriálov scrollovala stránky s brašnárskym náradím, niťami, farbami, no a samozrejme kožami, a aby som sa navnadila a aj nabrala viac odvahy, absolvovala kurz.  Počas letnej dovolenky vzniklo mnoho skíc. Začalo precvičovanie, navrhovanie, robenie papierových modelov, prerábanie papierových modelov, aby som konečne urobila model z koženky a zistila, že to stále nie je ono :) , a tak som opäť prerábala. Hľadala som dodávateľa kože a vďaka tomu navštívila koželužne v SR aj ČR a zistila, že to nebude úplne jednoduché. Nakoniec okrem slovenských hladeníc používam pri výrobe aj talianske hladenice a hovädzie usne. 
Dovoľte, aby som Vám predstavila svoje prvé produkty, ktoré sa nesú v duchu minimalizmu, ktorý milujem a tiež nadčasovosti. Práve nadčasovosť robí niektoré modely nesmrteľnými.

Prvou je Anna. Je to klasická nadčasová kabelka, tu je vo forme crossbody. Vmestí sa do nej všetko potrebné. 

Anna v mini verzii:

Druhou je jej bacuľatá sestra Alma.

Treťou v poradí je listová kabelka Lada. Dá za vziať do ruky, no je k nej aj popruh a tak ju môžete mať aj ako crossbody, alebo vďaka pútkam vzadu ju môžete pripevniť aj na svoj opasok a nosiť ako ľadvinku.

A aj vo farbách:

A keďže sa mi podarilo nájsť zopár fotiek mojich prvých kabeliek spred desiatich rokov, prikladám aj jednu z nich.

Túto stále mám a nosievam. Veľa vecí by som už na nej spravila inak, avšak tvar sa mi stále veľmi páči. Čo myslíte, mám zaradiť jej vylepšenú verziu do ponuky?

Ako sa Vám kabelky páčia? A v akej farbe Vám nesmie chýbať kabelka? Máte radi kabelky do ruky, či skôr praktické crossbody, či ľadvinky?

Ďakujem za každý komentár :)

Elena