Nazar z Tisíc a jednej noci - náramok

Žiarlivosť, závisť, klebety, lož, zloba, nenávisť, nevraživosť, ženská rivalita, súdržnosť, šľachta, vznešenosť, múdrosť, Červený stan

"Prečo plačeš, Šeherezáda, bojíš sa rána?" spýtal sa kráľ Šahriár.

Šeherezáda sa ustráchane pozrela do očí svojho osudu. "Noc práve druhýkrát prevrátila svoje presýpacie hodiny a ja mám chuť rozprávať príbeh. Dovoľ mi ho vyrozprávať, kráľ času a vládca môjho osudu."

"Tak dobre. Aké meno nesie tvoj príbeh?"

"Meno je len ozdobou klenotu, môj pane. Jeho leskom je múdrosť, ktorú prináša. Rozpoviem ti príbeh o istom zlodejovi, ktorý žil v dávnych časoch čarovného Bagdadu... "

"Ten príbeh o zlodejovi poznám... ušetri si čas otrokyňa moja."

"Uisťujem ťa pane, že tento príbeh je jedinečný ako ty..."

Bol raz jeden zlodej, menom Ahmad. Ako malý chlapec prišiel o celú svoju rodinu kvôli hladomoru. Bol presvedčený, že ho Boh nechal žiť, aby bojoval proti nespravodlivosti, ktorej čelil jeho ľud, a tak začal okrádať bohatých a dávať jedlo chudobným. Bol rýchly ako jeho vlastný tieň a spravodlivý ako Hudhud. Mal čarovné zrkadlo, ktoré mu vždy prinášalo múdrosť, odhaľovalo skryté pravdy a tajomstvá. Raz mu ho dala jedna čarodejnica, výmenou za bohatú zásobu ryže a sľúbila, že sa opäť stretnú, keď príde ten správny čas.

Jednej čiernej noci sa Ahmad rozhodol vniknúť do paláca Nur al-Džannah. Bol si istý, že keď v paláci nebude krutý kalif, ani jeho veľkovezír, stráže nebudú také ostražité. Prekonať zrkadlový záhradný pavilón bola pre Ahmada hračka, podarilo sa mu nenápadne vyliezť aj do palácovej veže, kde omráčil jedného zo strážcov. Chystal sa obliecť si jeho šaty a nenápadne sa dostať do paláca, ale zrazu sa pred ním objavila čierna mačka. Mohol by prisahať, že keď sa jej pozrel do očí, uvidel v nich odraz čarodejnice, ktorej kedysi zachránil život. V tom nešťastí, mačka skočila na vázu, ktorá sa rozbila na tisíc kúskov. Hluk zalarmoval stráže. Ahmad musel rýchlo utiecť. Začal šplhať späť, ale uvedomil si, že teraz už nebude bezpečné prejsť cez záhradu. Vkĺzol teda do jednej z komnát. Na prvý pohľad bola komnata, perleťová ako ránné zore, prázdna, keď odzrazu...

"Kto si?!"

Ahmad sa snažil neznámu ženu upokojiť. Pohľady sa im streli vo večnosti a v jeho duši znovu pocítil stratený domov. Mohol by si trúfať priať si, aby aj ona cítila to isté? "Nemusíš sa ma báť. Nechcem ti ublížiť."

V tom jeden zo strážcov zaklopal na dvere kalifovej dcéry.

"Vznešená pani Yasemin, tisíckrát sa ospravedlňujem, ale v dome je zlodej, ste v poriadku?"

"Nič som nepočula, ale sľubujem, že si zatvorím dvere na závoru." odpovedala Yasemin pokojne, aby nedala na sebe poznať rozrušenie.

"Si kalifova dcéra?" Ahmada prekvapilo a zároveň zahriadlo pri srdci, že ho Yasemin neprezradila.

Yasemin úplně rozhrnula závesy okolo svojej postele, Ahmada úplne uchvátila jej krása. Vlasy mala čierne ako tmavé morské dno a jej oči boli prekvapivo modré ako bezoblačné nebo a odrážali nehu a pokoj. Jej vôňa bola ako nebezpečný opojný kvet jazmínu a mala moc zastaviť čas. Jej duša bez slov rozprávala, ako veľmi ju krutý kalif učil bolesti miesto lásky.

"Vďačím ti za svoj život pani moja. Želaj si, čo len chceš." Ahmad si kľakol na kolená.

"Čokoľvek? Tak dobre zlodej... Prines mi ružu, čiernu ako bezmesačná obloha."

.................................

"Čierna ruža... to je nesplniteľná úloha. Prečo by chcel zlodej riskovať svoj život?" začudoval sa kráľ Šahriár a prerušil Šeherezádino rozprávanie.

"Ahmad sa zamiloval, môj pane." odvetila s tajomným úsmevom na perách Šeherezáda.

"Pomýlený úbožiak..." zatrpknute si povzdychol kráľ, ale Šeherezáda bez reakcie pokračovala v príbehu.

"Náš zlodej sa dozvedel o Čarodejovej záhrade ďaleko za mestom, a dúfal, že tam nájde čiernu ružu. Na jeho veľké sklamanie, tam ale nerástli žiadne ruže, len tŕne. Koho však Ahmad nestretol v záhradách ľstivého čarodejníka? Samotného kalifa! Tajne si vypočul rozhovor medzi čarodejníkom a prosíkajúcim vládcom, ktorý túžil po poklade vzácnejšom než všetky poklady sveta."

"Čo? Aký bol ten poklad, vzácnejší ako všetky poklady? Odpovedz Šeherezáda!"

"Trpezlivosť, kráľ môj... Tým pokladom bolo zrkadlo minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Ukrývalo všetky vedomosti tohto sveta."

"To je úžasné. S takýmto pokladom mohol kalif ovládať sled udalostí, predvídať vpád nepriateľa a poznať všetky tajomstvá alchýmie. Zlodej mal rovnaké zrkadlo všakže?"

"Áno, môj pane. Ale nešiel s ním ku kráľovi. Ponúkol zrkadlo čarodejníkovi, výmenou za čiernu ružu a lietajúci koberec."

"Za to čarovné zrkadlo mohol zlodej nakŕmiť svoj ľud a ešte oveľa viac...  Ako to, že chcel len ružu a prašivý koberec?" začudoval sa král Šahriár.

"Ahmad vedel, že zrkadlo je len nástroj. Informácie v ňom ukryté boli skutočným pokladom a dali sa preniesť. Paprskom polmesiaca preniesol poklad do na zemi ležiaceho číreho modrého skla, ktoré sa zrazu zmenilo na oko nazaru. Ahmad priniesol čiernu ružu k nohám svojej milovanej a uniesol ju na lietajúcom koberci do ďalekej púšte. Časom sa z nich stali bohatí obchodníci, postavili školu a knižnicu, do ktorej sa im podarilo získať najvzácnejšiu literatúru aj z ďalekých krajín za morom. A žili šťastne až do smrti..." s pokojom v duši Šeherezáda dovyrozprávala svoj príbeh. Vedela, že nad kráľom získala moc, ale na znak úcty sa uklonila a ľahla si k jeho nohám.

Kráľ Šahriár, stále přemýšľal nad príbehom. "A čo čarodejník? Čo urobil so zrkadlom?"

"Hm... to je bystrá otázka vladár môj. Čarodejník kráľovi zrkadlo neodovzdal, pretože by mu tak či tak nič neukázalo. Nebol toho hoden, mal zlé úmysly. Namiesto toho, sa čarodejník stal kráľovým radcom. Jeho predpovede sa, čuduj sa svete, ukázali ako zázračne pravdivé. Zrkadlo i nazar ukrývajúce poklad múdrosti sa dedili z generácie na generáciu... Ale to je už iný príbeh, môj pane... "

"Hovor ďalej o poklade Šeherezáda, je možné, že stále existuje?" dožadoval sa pokračovania kráľ.

"Môj Pane... Rada by som pokračovala, ale je čas na rannú modlitbu. Ak mi to vládca môjho osudu dovolí, rada by som sa odobrala do svojej komnaty a pokračovať môžeme večer."

Kráľ Šahriár sa zadíval z okna. Vedel, že už niet návratu. Tentokrát bol ortieľ vyrieknutý nad ním. Podľahol kúzlu krásnej rozprávačky Šeherezády. Túžil znovu počuť jej zamatový hlas. "Tak dobre... Budem ťa čakať večer."

To, čo ochránilo život Šeherezády počas tisíc a jednej noci a zvrátilo jej osud, nebola krása. Krásne boli všetky ženy, ktoré krutý kráľ Šahriár deň čo deň popravoval. Bola to jej múdrosť, vernosť a láska. Jej príbehy a hádanky očarili Šahriára a obmäkčili jeho srdce.

Dobré srdce, múdrosť a jedinečnosť každej ženy treba chrániť pred zlým okom.

Veľkosť: Veľkosť: univerzálna (posuvná, rozšíriteľná)

Unisex

Červená šnúrka

Prosím, nezabudni, že farebná skutočnosť sa môže trochu líšiť, radšej ma kontaktuj vopred, ak si chceš byť istejší/istejšia odtieňmi :)
Materiál: fúkané sklo, iná šnúrka
Spôsob výroby: korálkovanie
Vložené: 2024-03-24T12:06:44