Andrea P. » Tvorba / 2024-02-07 13:00:01 /  19 komentárov / 48 lajkov

Niečo o mne.

   Ahojte, na začiatok by som sa Vám rada predstavila, volám sa Andrea a pochádzam zo stredného Slovenska. Momentálne mi skončila rodičovská dovolenka a vraciam sa späť do práce spolu s kreatívnym tvorením, takže som veľmi zvedavá, ako sa mi to všetko podarí skĺbiť dokopy.

   Odmala sa venujem tvorivej činnosti. Vždy ma to k sebe tiahlo a vyskúšala som všetky možné techniky (kresba, maľba, grafika, pletenie, háčkovanie, práca s papierom, drôtikovanie, paličkovanie, rôznorodá práca s textilom, šitie, atď). Taktiež som navštevovala rôzne krúžky, tvorivé večerné kurzy v domoch remesiel, robila som si prehľad, no bola som aj samouk. Najviac mi, ako prvá, učarovala maľba, kedy som sa vyhrala s fantáziou a začala som zbožňovať rôzne kombinácie farieb a to, čo sa s nimi dá dokázať cez obrazy, dekorácie, až šperky. Keďže tvorenie šperkov sa mi naozaj páčilo, dostala som sa časom k polymérovým hmotám, ktorým som sa venovala skoro 10 rokov popri štúdiu a práci.

   Posledné roky som nebola úplne spokojná, niečo tomu chýbalo, stávalo sa to pre mňa nejako obmedzujúce, až som sa jedného dňa rozhodla skúsiť prácu s hlinou. Teraz, keď sa nad tým zamyslím, netuším prečo, som to tak dlho odkladala :D

Takže ja a keramika a ako som sa k nej dostala.

   Momentálne sa venujem keramike pod značkou Hlinena, kde môžete nájsť ručne modelované šperky, sošky a hrnčeky. Je to taký môj malý kreatívny ateliér, ktorý som založila v roku 2022. Keramika má obrovské množstvo možností, kedy človek ani nevie, kde začať. Začnem teda, ako som sa k nej dostala. Ako som vyššie spomínala cesta ku keramike bola dlhšia. Už od strednej školy som pokukovala po úžasných kreáciách na jarmokoch, v galériách a neskôr na internete, sociálnych sieťach, no stále som mala pred ňou istý rešpekt a bála som sa ju skúsiť. Úplnou náhodou, keď som mala asi 26 rokov a čím ďalej, tým častejšie som spomínala, že sa niekde prihlásim na keramický kurz, som sa dostala ku kontaktu na učiteľa zo ZUŠ, ktorý organizoval večerné kurzy keramiky pre dospelých. Bolo mi hlúpe sa kvôli hanblivosti neozvať, keď už si člen rodiny (moja mama) dal toľko roboty, zohnal mi číslo, išla som do toho. Kurz som navštevovala asi rok a pol a naučila som sa základy práce s hlinou, modelovanie, čo to o glazúrach, ako s nimi pracovať, ako si zapisovať receptúry, ako sa robia sadrové formy, plní pec, naozaj dokonalý základ, ktorý som potrebovala.

   Po ukončení kurzu som mala trojročnú pauzu a veľa som premýšľala, či do toho ísť, či nie. Investícia do vybavenia ateliéru bola naozaj veľká, no zároveň som si už navrhovala rôzne veci do budúcna. Potom som sa stala mamou a ďalší rok ubehol ako nič. Keď mal syn vyše roka, spýtala som sa, teraz už manžela, čo si myslí o tom, že by som si založila malý keramický ateliér, povedala som mu, čo to obnáša, ako si to predstavujem, až mi nakoniec povedal, nech idem do toho. A tak som aj spravila.

   Za tie roky sa u mňa nakopilo veľké množstvo navrhnutých vecí, no rozhodla som sa najprv začať so šperkami. Prvé to boli náušničky s puzetkami, potom visiace, neskôr pribudli prívesky a sety v podobe náhrdelníkov a náušničiek. Dominantu tvoria keramické autorské brošne a pomaličky začínam už aj s úžitkovou keramikou, ako sú originálne hrnčeky.

Čím sa inšpirujem.

   Inšpirujem sa prevažne prírodou. Moja obľúbená farba je zelená. Chcela som, aby bola v mojej práci aj dominantná, a tak som sa dostala hlavne ku kvetom. Kvety tvoria úžasnú pestrofarebnú škálu, kde sa dá s farbami vyhrať – sú veselé, hravé a plné fantázie.

Ako vznikajú keramické kúsky v ateliéri.

   Všetko začína návrhom. Mám niekoľko notesov, kde si črtám kvety, sošky, všetky nápady, aby som si zachovala originalitu, a následne ich prenášam do hliny. Rozvaľkám si veľký plát hliny na požadovanú hrúbku a jemne si do nej prekreslím kvetinové brošne.

   Vďaka kresleniu je každý kúsok neopakovateľným originálom, ale samozrejme, pri malých brošničkách si pomáham aj vykrajovačkami. Potom nechám hlinu chvíľu odstáť a pomocou skalpela ich vyrežem. Po vykrojení vyryjem detaily a nechám produkt poriadne vyschnúť.

  Po vyschnutí odstraňujem ostré hrany a nedokonalosti šmirgľom a dávam výrobky do pece na 1. výpal črepu. Po prvom výpale nasleduje glazovanie, natieram všetko ručne štetcom a ďalší deň výrobky schnú a nasleduje 2. výpal glazúry.

   Vždy sa teším na otvorenie pece, pretože nikdy úplne neviete, ako sa výrobky podaria, ako medzi sebou zareagujú glazúry alebo v horšom prípade, či náhodou nepraskli, nezliali sa. A to je celý proces.

Na záver.

   Rada by som povedala všetkým čitateľom, nebojte sa skúsiť niečo nové, za čím Vám srdce prahne, pretože nikdy neviete, či to nebude práve to, po čom tak dlho tajne túžite. Ako už bolo veľakrát povedané, netreba sa báť skúsiť a zlyhať, ale neskúsiť a ľutovať.

A na úplný koniec .

Ďakujem krásne, že ste si moje predstavenie sa prečítali a nazriete ku mne do ateliériku.