Monika M. » Tvorba / 2023-02-17 07:00:01 /  10 komentárov / 45 lajkov / 416x zobrazený

Som mama.

Mama 2 chlapcov do 2 rokov.

Mamy, ktoré si týmto prešli, (alebo aj neprešli) možno teraz vypúlili oči :). Nemusím asi vravieť, aký tréning vďaka nim mám vo všetkých smeroch :) 

1,5 roka som na rodičovskej dovolenke podnikala s vášňou, ktorú som objavila pár rokov dozadu - šitím oblečenia pre ženy.

Bol to pre mňa únik z každodenného kolobehu povinností mamy.

To, ako sa pod mojimi rukami menil kus látky na kus krásneho odevu, ma veľmi tešilo.

Tešil ma záujem.

Tešili ma pozitívne reakcie.

Tešilo ma to celé.

Až kým som nezačala v istom období po narodení 2. syna cítiť nepohodu. Únavu. Vyčerpanie. Tlak.
Myslela som, že za to môžu neprespaté noci. Cítila som to často a často som to ignorovala.

Sadala som za stroj s čoraz menšou radosťou. Niekedy som čas za strojom cielene odkladala tak dlho, ako sa len dalo.

Z vety "Chcem ísť šiť." sa razom stala "Musím ísť šiť."

"Nestojí to za to." ozýval sa tlmene akýsi kúsok mojej mysle. Ale stojí! Na rozbehnutí značky som pracovala viac ako 5 rokov. A v momente, kedy sa jej skutočne začalo dariť, to mám zastaviť?

Zastavila som sa. Ja. 

A zamyslela sa nad tým, čo je skutočne príčinou toho, že sa cítim unavene, vyčerpane. Premýšľala som, čo môžem spraviť pre to, aby som sa cítila lepšie.

Po ponorení sa do seba som cítila, že práve moja značka a starostlivosť o jej napredovanie je to, čo ma brzdí v tom najpodstatnejšom.

Aby som bola prítomná hlavou tam, kde ma teraz potrebujú najviac. Doma. S deťmi. Kým sú malé, bezbranné, a kým svoj čas chcú tráviť so mnou. 

A tak som svoju vášeň a dlhoročné úsilie posunula do úzadia, aby som bola na čas "iba" mamou.

A páčilo sa mi to.

Nemusela som riešiť po nociach faktúry. Nemusela som bežať ku stroju akonáhle sa mi vytvorilo okienko s kúsočkom voľného času. Mobil mi neustále nevyzváňal novými objednávkami.

Zrazu som mala voľný čas pre seba. Čítala som. Alebo len tak som ležala - predtým to bolo pre mňa niečo nepredstaviteľné!

A bolo to skvelé.

Bola som pokojnejšia. Menej unavená. Mala som viac trpezlivosti. Zamilovala som si byť len mamou a nič viac navyše.

Užívala som si s mojimi chlapcami a manželom každý jeden deň. 

Časom mnou ale začala prúdiť moja najcharakteristickejšie vlastnosť - tvorivosť. Pre radosť som si párkrát kúpila čisté biele šálky a tie pomaľovala. 

Postupne som sa začala opäť prebúdzať k tvorivému životu. Začala som hľadať pokojnú, tichú tvorivú aktivitu (tou šitie stále nebolo).

Jedného dňa výborne zafungoval algoritmus na Instagrame a ukázal mi video, kde autorka maľovala nádherný jednoduchý obraz plný nádherných veselých farieb. Maľovala krajinu. A už len pozeranie videa ma hladilo na duši.

“Toto je ono!”

A veru bolo. Vskúšala som to. Maľovala som najprv obyčajnými vodovými farbami a pastelkami (výsledky tak aj vyzerali :D) do obyčajného zápisníka.

Keď som však dostala nápad, ktorý zatiaľ neprezradím, a mám ho ako vidinu najbližších mesiacov, nasledoval nákup maliarskych potrieb, a šla som na vec! Vzniklo niekoľko malieb, na ktoré som ako maliar - úplný amatér- naozaj hrdá.

Robí mi to obrovskú radosť. Napĺňa ma to pokojom. Maľujem v tichu, alebo mi v pozadí hrá pokojná hudba.

Už mi chýba len niečo, čo by zastavilo čas, aby detičky spali aspoň hodinu pospolu a ja som mohla maľbu aj naozaj dokončiť v ten deň, ako ju aj začnem, však? :D

A keďže je tento článok aj o novom začiatku, dotknem sa aj tejto témy :)

Viete, ja som neplánovala znovu obnoviť svoje podnikanie. Cítila som to naozaj tak, že chcem byť predovšetkým prítomná a trpezlivá mama.

Moja hlava však začala sama od seba premýšľať nad tým, ako by som vedela prepojiť svoju novú vášeň s podnikaním.

A veru aj na niečo krásne prišla! O tom sa dočítate v ďalšom žurnáli.. :)

Ďakujem každému, kto si našiel čas a prečítal si žurnál až sem ❤️

Monika