Miroslava G. » Tvorba / 2023-09-24 17:00:02 /  4 komentáre / 23 lajkov

Dávno, dávno dozadu, v malej stredoslovenskej dedinke uprostred zelených lúk a hôr žilo malé copaté dievčatko menom Mirka.

Bola som veselá a zvedavá dušička s gaštanovými očami a zlatými vlasmi. Moja babka Justínka bola miestna krajčírka, ktorá šila najkrajšie šaty v celej dedine. Vždy som mala rada, keď babka pracovala za svojim starým krajčírskym stolom. Bolo to pre mňa ako čarovanie. Často som sa dívala, ako spod jej šikovných rúk a obyčajnej látky vzniká niečo nádherné. Stále som sa okolo nej motala a najradšej som sedávala pod jej veľkým krajčírskym stolom. Tam som prvýkrát zo zbytkov látok skúšala ušiť svojím bábikám garderóbu a to bola moja prvá skúsenosť s ručnou prácou. Šitie ma celkom bavilo, no nebolo to to pravé ,,orechové,, pre moje ruky.

Moja druhá babka Irenka bola majsterkou v remeslách, a medzi jej najobľúbenejšie patrilo háčkovanie a pletenie. Milovala som ju pozorovať, ako jemnými rukami pretvára vlnené vlákna na krásne a užitočné veci.

Keď som mala asi 10 rokov, začala ma babka zasväcovať do tajomstiev háčkovania. Sedeli sme spolu pri stolíku a ona mi trpezlivo ukazovala, ako držať háčik a prepojiť jedno oko s druhým. Bolo to spočiatku ťažké, no nevzdávala som sa a veľmi ma to bavilo. Babka ma povzbudzovala a hovorila, že táto práca nie je len o splietaní vlny, ale aj o láske a trpezlivosti.

Často som videla pliesť aj moju mamu a to ma ešte viac a viac nútilo brať do rúk vlnu a háčik. Každým dňom sa moje zručnosti zlepšovali, a tvorivá vášeň rástla. Časom som sa naučila aj ručne pliesť a pracovať s pletacím strojom, ktorý som zdedila po babke Irenke (mimochodom to tiež nie je jednoduchá vec:)

Dlho som tvorila, len tak pre seba a mojich najbližších. Keďže som odmala milovala hudbu a chcela sa stať učiteľkou, učiteľstvo som vyštudovala a 8 rokov učila na základnej umeleckej škole. Veru som si nikdy nepomyslela, že sa raz budem chcieť živiť takouto prácou.

Nakoniec som si na podnet môjho manžela otvorila živnosť a začala tvoriť krásu nielen pre seba, ale aj pre iných. Nie je to ľahké a bez jeho podpory by som to určite finančne nezvládla, no som odhodlaná vytrvať a žiť svoj sen naplno.

Som šťastná, že vďaka mojim babkám, ktoré sa už na mňa pozerajú z neba, som si zamilovala ručné práce a ich láska, trpezlivosť a šikovnosť žijú ďalej vo mne.