Ema O. » Akcie / 2023-07-12 13:00:01 /  4 komentáre / 23 lajkov / 272x zobrazený

Keď som na jar čítala, že Sashe mieri na Pohodu, zasvietili mi na chvíľu oči. Potom však aj rýchlo zhasli. Keď som si racionálne zhodnotila, že stáť 4 dni v stánku dlhé hodiny, venovať sa ľuďom, chodiť medzi ľuďmi, jesť medzi ľuďmi a ešte aj spať medzi ľuďmi, moja introvertná povaha, ktorá ospevovanú Pohodu doteraz nezažila, asi veľmi nezvládne.

Keď mi ale dva týždne dozadu v jedno náročné doobedie zavolala Katka La Florita so slovami: ,,Emi, rovno to na teba vybafnem – nešla by si mi pomôcť s workshopmi na Pohodu?“, moja odpoveď bola rýchle a rozhodné „áno“ a bolo to pravdepodobne druhé najlepšie „áno“ v mojom živote (hneď po tom svadobnom samozrejme ;)).

Slovami ťažko opísať, čo sme v Sashe stane s Katkou zažili. Keď to zhrnieme v číslach – strávili sme tvorením niečo cez 9 hodín (ale pocitovo aspoň 20), prestriedalo sa u nás okolo (mojím kvalifikovaným odhadom) 130 tvorilov, tvoriliek a tvorílčat, a použili sme cez 6 kilometrov slovenského špagátu. Množstvo úsmevov, nadšenia, milých slov a radosti z tvorenia sa však nedá spočítať. Tvorilo sa postojačky, posediačky, poležiačky, na tráve, na figuríne, na stoličkách, na banneri, na zrkadle, dokonca aj pod stolom. Rozprávali sme sa po slovensky, po anglicky, po česky, po ukrajinsky, ale smiali sme sa všetci po svojom. Niektorí prišli tvoriť cielene, iní len náhodou išli okolo a zastavili sa napriek tomu, že o Sashe (prípadne nejakej La Florite) nikdy predtým nepočuli. Niektorí techniku uzlíkov pochopili okamžite a do svojich výtvorov zakomponovali vlastné nápady a niektorým sa prsty plietli ešte viac ako šnúrky, ale o to väčšie uspokojenie potom prišlo z hotového kúsku.

A mňa toto všetko napĺňalo šťastím...

Okrem workshopov bolo pre mňa krásne ísť do Sashe stanu ako domov – uprostred obrovskej masy neznámeho (aj keď priateľského) býva pre mňa dôležité mať po ruke niečo známe. Známe tváre kolegov, ktorí sa pomaly ale isto menia na kamošov, tiež známe obľúbené kúsky, z ktorých mnohé mám doma a známa atmosféra – to všetko veľmi prispelo k mojej psychickej pohode na doteraz neznámej Pohode (viem, že extrovertní čitatelia toto asi veľmi nepochopia, ale vy, čo ste podobní ako ja, sa určite viete vcítiť :)).

Mimo stanu sme potom zažili ešte kopu krásnych náhodných stretnutí, užili sme si koncerty, tanečný dom, jedlo a aj prechádzky bez jasného cieľa. Pohoda splnila všetky očakávania, ktoré som od nej mala (a teda že boli vysoké) a pridala aj niečo viac. Ale najväčšie zázraky sa diali vo mne, keď sme boli vo víre tvorenia a tvoreniachtivých ľudí... Každú minútu toho tvorivého zmätku som si užila na 120%.

Myslím, že prežiť/zažiť Pohodu s úsmevom nielen na perách, ale aj v duši, je obrovský krok introverta na ceste väčšej otvorenosti ľuďom. Ďakujem, Pohoda, ďakujem, Sashe, ďakujem, Kati. Dostala som oveľa viac, ako som zo seba rozdala.

Ema

---------------------

PS: Profi fotky nám urobila Terez Plešová, momentky a selfie fotila Katka La Florita <3