SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2019-04-26 10:35:18 /  30 komentárov / 162 lajkov / 4171x zobrazený

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov a portrétov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

Keď bola malá, so sestrou sa hrala s bábikami na modelky a šila im šaty na módne prehliadky. Jej nožniciam neunikli mechy starého oblečenia, ktoré objavila na pôjde a rozstrihala dokonca aj mamine svadobné šaty. Dnes je Jaroslava Wurll Kocanová uznávaná módna návrhárka a jedna z najúspešnejších predajkýň na SAShE. Svoju novú kolekciu Poľana prednedávnom predstavila na Bratislavských módnych dňoch, kde zožala veľký úspech. Poľana je svieža, farebná a rozkvitnutá. Je stelesnením jari, ženskosti a mladosti. Ak sa chcete o Jarke a Poľane dozvedieť viac, čítajte ďalej ;)

Naposledy sme boli u teba na návšteve pred štyrmi rokmi. Čo sa za ten čas zmenilo?

Začala som ako Atelier De Couture, no po čase sa mi tento názov prestal páčiť. Rozhodla som sa používať svoje vlastné meno Jaroslava Kocanová a po tom, čo som sa vydala, Jaroslava Wurll Kocanová. Na prehliadkach a pri rozhovoroch to lepšie znie a nie je to taký všeobecný názov ako "ateliér". Inak sa toho veľa nezmenilo, stále to robím sama. Pomáha mi len manžel, ktorý podľa mojich návrhov programuje strojové výšivky, robí fotografie a stará sa o papierovačky. Zatiaľ pracujeme v rodinnom dome, kde bývame, preto sa nedá, aby sme tu mali nejakých zamestnancov. Potrebovali by sme sa nejak odčleniť.

Ako to všetko stíhaš vyrábať sama?

Je to o tom, že chcem. Chcem to robiť a baví ma to. A keď potrebujem niečo fakt narýchlo spraviť, napríklad, keď ma súri termín prehliadky, tak mi niekedy pomôže moja švagriná, sestra, teta alebo manželova babka, ktorá naposledy vyšívala časť sukne v kolekcii Poľana celý týždeň. Za ich prácu som veľmi vďačná, lebo mi to pomáha nielen časovo, ale aj psychicky. Človeku sa uľaví, keď nemusí byť na všetko sám.

Koľko približne trvá výroba jedných šiat?

Ťažko povedať, lebo každé šaty sú iné. Pri spoločenskej róbe trvá ušitie približne jeden deň. Bežné šaty mám ušité rýchlejšie, tam nie je nad čím rozmýšľať, to už ide automaticky do stroja a do rúk. Najviac času potom zaberá ručná práca - výšivka, prišitie flitrov a taktiež aj návrh šiat. Lebo vymyslieť spoločenské alebo svadobné šaty je tiež časovo náročné.

Aký je proces vzniku šiat od prvotného nápadu až po módnu prehliadku, kde ich odprezentuješ?

Sedím si na gauči, vyšívam a rozmýšľam. Myšlienku dám na papier a snažím sa ju nejak zhmotniť. Potom hľadám vhodný materiál a keď ho nájdem, tak idem strihať a zistím, že je vlastne úplne zlý. Opäť hľadám materiál a tak to ide dookola. Na strih sa prenesie výšivka, pretože najprv sa to musí ručne vyšiť, aby sa to mohlo dať do vyšívacieho stroja. Potom nasleduje samotné šitie a skúšanie. Veľa skúšaní. Veci skúšam hlavne na sebe, lebo nestačí, aby šaty vyzerali pekne na figuríne. Chcem, aby sa v nich človek cítil dobre. Snažím sa vyberať také materiály, aby sa v nich dalo vydržať aj celý deň, nielen pár hodín. Napríklad vo svadobných šatách s korzetom sa nevesta už po hodine cíti, že nevie dýchať.

Pamätáš si na prvé svadobné šaty, ktoré si ušila?

Inšpiroval ma film Sex v meste, v ktorom mala Sarah Jessica Parker šaty od Vivienne Westwood. Mne sa tie šaty veľmi páčili, tak som si povedala, že skúsim ušiť niečo podobné. Tieto šaty odštartovali moju tvorbu svadobných šiat, pretože dovtedy som sa venovala len bežnej móde. Odvtedy si svadobné šaty začali ľudia pýtať už sami.

Plisované šaty Slavianka
JaroslavaWurllKocanova, 665 €

Aké je to pracovať s nevestami? Je nejaký príbeh, ktorý ti utkvel v pamäti?

Každý jeden zákazník je náročný, je jedno či je to nevesta alebo bežný klient. Keď nám dáva peniaze, tak do nás vkladá dôveru, že budú šaty pekné a bude sa v nich dobre cítiť. Nepamätám si žiadne príbehy, lebo čo mi prejde hlavou, to hneď aj zabudnem. Dokonca sestra mi minule povedala taký príbeh, že keď ona mala 5 rokov a ja som mala 6, tak som jej ušila prvé šaty. Povedala, že sa jej veľmi páčili a hneď sa v nich utekala celá natešená ukázať babke. Ja si tento príbeh vôbec nepamätám.

Takže si sa návrhárstvu venovala už od detstva?

Vyzerá to tak (smiech). Už od malička som strihala šaty na pôjde, kde sme mali plné mechy starých vecí. Postrihala som aj mamine svadobné šaty a z týchto látok som potom šila. So sestrou sme sa hrali s bábikami na modelky a ja som pre nich šila šaty na módne prehliadky. Potom som začala študovať návrhárstvo na strednej škole, na vysokú ma v tomto odbore neprijali. Tak som išla študovať výtvarnú výchovu, pretože som nevedela, čo ďalej. Po troch rokoch som sa rozhodla so školou skončiť a začala som šiť.

A ako sa ti darilo? Boli začiatky ťažké?

Každý začiatok je ťažký, pretože nevieš, do čoho ideš. Živnosť je o tom, že podnikáš vo vlastnom mene na vlastné riziko a na vlastnú zodpovednosť. Ja som v tom čase využila pomoc od štátu, takže som mala zaplatené aspoň odvody. Vtedy som zarábala úplné minimum, možno 50 centov na hodinu. Šaty som predávala za cenu materiálu navýšenú o nejakých 10 Eur.

Prečo si si za svoju prácu nevypýtala viac?

Nemala som takú sebadôveru, akú mám teraz. Hoci som napríklad flitre prišívala celý týždeň, bála som sa vypýtať si za šaty toľko, akú mali reálne hodnotu. Síce aj teraz, keď robím ručnú výšivku, stále je to cenovo pod hranicou ručnej práce, ale dokážem si už vypýtať viac, než to bolo kedysi.

Kedy prišiel ten zlomový bod?

Stále to beží. Po štyroch rokoch som si to prepočítavala a všetok zisk, ktorý sme zaznamenali, sme vložili naspäť do firmy - buď sme kúpili nový šijací stroj alebo žehličku, lebo tá, čo som mala predtým, bola už hrdzavá (smiech). Možno až po tých piatich rokoch firma začala zarábať. Preto si už teraz dovolím siahnuť aj po luxusnejších a unikátnejších materiáloch, nielen po takých bežných, ktorých sú plné predajne s metrážou.

Vravíš, že ten proces stále beží - je teda ešte stále priestor na rast cien?

Už by som asi nechcela ísť s cenami vyššie. Chcela by som to udržať tak, ako to je. Lebo predsa len, uvedomujem si, aký je bežný slovenský zákazník. Čo si môže a čo si nemôže dovoliť. Niektorí doslova dudrú nad cenami, no za ručnú prácu nemôžem ísť s cenami nižšie. To pôjdem radšej, neviem… maltu miešať (smiech). Vždy sa snažím, aby boli ceny prijateľné pre zákazníkov aj pre mňa. Pretože aj my musíme z niečoho žiť. Nemôžeme žiť len z reklamy a požičiavať ľuďom zadarmo šaty. Mne nikto nepožičia chlieb alebo elektrinu.

Je to tým, že ľudia nemajú predstavu o tom, čo všetko obnáša také šaty ušiť?

Zákazníci možno aj predstavu majú, ale porovnávajú si naše ceny s cenami veľkých značiek. Lenže veľké značky vyrábajú v miliónoch kusov a my maximálne v desiatich, čiže pre nás je cena za materiál oveľa vyššia. Oni majú meter látky možno za 50 centov a my minimálne za 15 Eur. Je tam veľký rozdiel a ľudia si to neuvedomujú, vidia len tú výslednú sumu. Nesnažíme sa oklamať zákazníka, snažíme sa robiť to, čo nás baví. Musíme ale rátať so všetkým, aj s tým, čo máme zaplatiť štátu, s províziou pre SAShE, cenou za materiál... Niekedy si dokonca za svoj návrh nič neúčtujem. Navrhovanie ma baví, tak to robím aj zadarmo. Rátam si to, pri čom som musela sedieť a odoprieť si čas s rodinou. Malej sa nevenujem tak, ako by som naozaj chcela. Moja práca je môj život, ale aj dieťa je môj život.

Je niekedy ťažké zosúladiť prácu a rodinu?

S manželom nemáme normálny pracovný čas. Nezatvárame o piatej za ateliérom dvere a nejdeme preč. Minule nám v nedeľu vypadla súčiastka v stroji a manžel ho opravoval celý deň, pretože chcel, aby výroba v pondelok pokračovala hneď od rána. Kvôli práci si odopierame čas strávený s rodinou, no to už nikto nevidí.

Boli aj momenty, keď si už nemala silu pokračovať?

Určite neexistuje práca, ktorá človeka baví na sto percent. Občas príde nejaká kríza. Aj ja mám niekedy zlé dni, ale aj tie dobré, keď sa usmievam celý deň. My vlastne pracujeme ako manželia a každý sa nás pýta, či sa nám to darí a či fakt chceme spolu pracovať (smiech).

Nemáte z toho niekedy ponorku?

Mne sa páči pracovať s manželom, lebo môžem tráviť viac času s rodinou. Aj dcéru sa snažím zapájať do našej práce. Ona tak príde ku mne a opýta sa: “Mamka, čo to vyšívaš? To bude pre mňa?” (smiech). Potom sa rozprávame, sadne si ku mne a spolu vyšívame. Ale určite sú aj také dni, kedy si poviem, že už to robiť nechcem a radšej pôjdem miešať maltu. Ale potom si sadnem na gauč, začnem vyšívať a uvedomím si, že ma to baví a že neviem, čo iné by som robila (smiech).

Výšivka je v tvojej tvorbe veľmi dôležitým prvkom. Kedy si začala vyšívať?

Kedysi nebola taká ponuka v obchodoch ako teraz. Boli len čisté tričká s nejakou malou aplikáciou a mne sa nič z toho nepáčilo. Tak som si listovala v Dorke a našla som si tam nejakého vtáčika, ktorého som si na tričko vyšila. Mala som vtedy možno trinásť rokov. Keď som niečo nenašla v obchodoch, tak som si to jednoducho vyrobila a to ma posúvalo ďalej. Potom som vyšila prvý opasok pre jednu zákazníčku a keďže sa to ľuďom páčilo, tak to ostalo v mojej tvorbe.

Je to niečo, čo bude pre tvoju tvorbu typické stále?

Neviem povedať, či sa tej výšivky budem držať stále. Keď som začínala na SAShE, najprv som vyrobila ten vyšívaný opasok a potom aj celú kolekciu. Ľuďom sa to vtedy zapáčilo, bolo to niečo iné. Tie šaty boli farebné a výšivka mala pekný 3D efekt na rozdiel od potlače. Neviem povedať, či sa to udrží na trhu, lebo každý rok chcú ľudia niečo iné. Každý rok sa móda mení vo svete aj na Slovensku. Tiež nechcem stále robiť to isté, snažím sa vo svojej tvorbe posúvať a tú výšivku meniť. A čo bude ďalej, neviem.

Sleduješ trendy v móde?

Snažím sa ponechať si svoj vlastný štýl a do toho postupne vkladať stále niečo nové. Nie však naraz, pretože nechcem mať jednu kolekciu v nejakom štýle a druhú diametrálne odlišnú. Keď sa ľudia pozrú na moje šaty, chcem, aby v nich rozpoznali moju tvorbu. Baví ma pozerať si obrázky na pintereste a instagrame. Taktiež počúvam aj svoje zákazníčky. Všetko si to dávam v hlave dokopy až napokon z toho vznikne nová kolekcia.

Čím sú tvoje šaty výnimočné?

Výšivku sa snažím nedávať na odev prvoplánovo, ale snažím sa umiestniť ju tak, aby pôsobila umelecky a pekne. Pracujem s ľudovou výšivkou, ktorá je pre mňa nekonečnou studnicou inšpirácie. Snažím sa zanechať naše kultúrne dedičstvo aj pre budúce generácie, aby sme nezabudli, že slovenskú ľudovú výšivku máme. Keď si vyberiem nejaký vzor, tak doňho už len dotvorím svoje časti a štylizujem ho, aby to malo môj rukopis.

Ako by si charakterizovala novú kolekciu?

Nová kolekcia sa volá Poľana. Je rozkvitnutá, svieža a nadýchaná... je taká, ako si ja predstavujem jar. Prvé šaty z tejto kolekcie vznikli už v októbri a ľuďom sa strašne zapáčili. Tak som si povedala, prečo nie, venujem Poľane celú kolekciu a zverejním ju v lete. Medzitým však prišla z Bratislavských módnych dní ponuka na prehliadku, tak som tvorbu musela urýchliť, aby bola kolekcia do apríla hotová.

fialové ľanové šaty Poľana
JaroslavaWurllKocanova, 990 €

Z akých farieb kolekcia pozostáva?

Táto kolekcia je zatiaľ asi najfarebnejšia a najsviežejšia, akú som kedy urobila. Poľana je zelená, žltá, oranžová, fialová, modrá… Sú v nej aj biele svadobné šaty, lebo tie si zákazníčky pýtajú stále. Na svadobné šaty dávam výšivky viac, aby boli farebnejšie a výraznejšie. V minulosti sa ženy vydávali vo farebných krojoch, nemali na sebe čisto biele šaty, ako to zvykne byť teraz. Táto myšlienka sa mi páči, preto do bielych svadobných šiat vnášam aj trochu farebnosti.

Aké kúsky sú v Poľane? Aké strihy v nej nájdeme?

Stále sa držím princeznovského strihu so zvýrazneným pásom. Páči sa mi, lebo je ženský. V Poľane sú aj vzdušné modely, ktoré pôsobia nadýchane a jarne. Spoločenskú módu sa snažím vniesť aj do bežného dňa, aby sa ľudia nebáli nosiť vyšívané šaty aj napríklad do mesta. Čiže v Poľane sú letné kúsky, ale aj dlhé róby, svadobné šaty či popolnočné...

plisované šaty Poľana
JaroslavaWurllKocanova, 495 €

Aký je tvoj obľúbený kúsok v kolekcii?

Ťažko povedať, lebo som ich ešte ani poriadne nevidela (smiech). Kolekciu tvorím tak rýchlo, že sa nemám čas ani zastaviť a lepšie si ju obzrieť. Budúci týždeň chystáme fotenie, takže až potom si k tomu sadnem, pozriem si fotky a poviem si “táto fotka je pekná, tieto šaty si nechám” (smiech). Ale nenechávam si toho veľa.

Ktorá fáza prípravy novej kolekcie je tvoja najobľúbenejšia?

Najobľúbenejšie je asi to fotenie. Vtedy si môžem už vydýchnuť, nemusím sa s ničím stresovať, ničoho sa obávať. Môžem sa uvoľniť, usmiať sa a nemusím už na nič myslieť. Väčšinou som modelka ja a fotograf je môj manžel alebo Maruška Jeňová. Keďže na fotení vždy chcem byť aj ja, aby som si doladila detaily a aby to bolo podľa mojich predstáv, je praktické, ak som aj modelka. Dvoch ľudí je ľahšie termínovo zladiť ako troch.

Vznikla ku Poľane aj kolekcia šperkov?

Už asi štvrtý rok spolupracujeme so šperkárkou Zuzkou Barčákovou. Navzájom vždy zladíme šperky so šatami a potom ich spolu nafotíme a predstavíme aj na módnej prehliadke. Na SAShE som si našla rôzne spolupráce, nielen s Bazu, ale aj napríklad s Magaelou, ViZu.art alebo s Dajanou Rodriguez. Navzájom si pomáhame - ja im požičiam na fotenie šaty a oni mne zas šperky a doplnky. Aj keď si na SAShE niečo kúpim, tak sa to snažím vždy aj odprezentovať. Napríklad, minule som si kúpila kabelku od PURE a urobila som s ňou nejaké fotky. Na SAShE je na jednom mieste veľa šikovných ľudí, vždy tam nájdem niečo, čo sa mi páči.

Jarke ďakujeme za rozhovor a za to, že sme mohli zavítať do jej ateliéru a byť pri predstavení kolekcie Poľana na Bratislavských módnych dňoch. :) Ak aj vás očarila Jarkina tvorba, nahliadnite do jej galérie, kde nájdete kúsky z kolekcie Poľana ako aj veľa iných pekností.