SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2017-11-14 17:45:00 /  27 komentárov / 173 lajkov / 11022x zobrazený

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov a portrétov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

V snahe byť aktuálni sme sa v októbri vybrali na návštevu k jednej z mála značiek kabátov,.mara.bara. Túto značku založila pred viac ako siedmimi rokmi Martina Bartošíková z Trenčína, ktorá sa postupne prepracovala od jednoduchých náramkov až k elegantnej a minimalistickej dámskej móde. Svoju víziu postupne pretavuje do rôznych kvalitných kusov odevu, ktoré dokážu svojim zákazníčkam slúžiť niekoľko rokov. Okrem toho sú všetky, od povrchu až po podíšvku, z prírodných materiálov. Prečítajte si rozhovor a spoznajte Martinu bližšie. 

Ako si sa naučila šiť?

Som z generácie detí, ktorých maminy šili a babičky štrikovali, či vyšívali.  Moja mamina a babička neboli výnimkou a obliekali seba, mňa aj brata do krásneho, ručne robeného oblečenia. Zvuk šijacieho stroja, či klepotajúcich ihlíc pre mňa znamená dotyk s detstvom. Niektoré kusy oblečenia si dodnes pamätám, napríklad dlhočiznú farebnú volánovú sukňu mojej mamy, pod ktorou sme sa s bratom ako malí schovávali, či zimnú, prešívanú kombinézu, v ktorej sa brat vykúpal v zime v potoku, alebo prenádherný obrovský smotanový pulóver s nórskym vzorom od babičky, ktorý sme sprali tak, že som sa doň nezmestila. Moja najstaršia dcéra Ella dnes nosí priam ikonický pulóver, ktorý mamina štrikovala, keď som mala toľko rokov, čo Ella teraz. Od malička ma fascinovala tá premena, ktorá sa udeje, keď z kúska kvalitnej látky, či klbka poctivej vlny vznikne oblečenie, ktoré ma teší ešte niekoľko rokov. Napriek všetkej babičkinej láskavej snahe a trpezlivosti som štrikovať nezačala, zato šitiu som pomerne skoro úplne prepadla.

Začalo to dosť vtipne, v šiestej triede, keď sme mali za úlohu ušiť vankúš. Všetkým mojim spolužiačkam sa podaril nádherný kúsok, len mne nie. Frustrovane som vytrhla vankúš zo stroja a hodila ho do kúta s úmyslom už nikdy, ale naozaj nikdy, nesadnúť za ten príšerný prístroj! Dlho som to však nevydržala.

Ako prvé som si z pásikavého bielo-modrého úpletu ušila body a potom som sa hneď začala púšťať do ťažších vecí. Napríklad som ušila bratovi lyžiarsku bundu, v ktorej naozaj lyžoval. Keď som si nevedela poradiť, pomohla mi mamina. Bola ochotná kúpiť mi veľmi drahé látky, aj s tým rizikom, že ich úplne zničím. Prvý vlastný návrh prišiel na imatrikuláciu na vysokej škole. Ušila som si dlhé, úzke šaty z červeného úpletu, s vysokým golierom a s päťdesiatimi gombíkmi po celej dĺžke. Mali naozaj veľký úspech.

Máš ich ešte odložené ?

Nie, nemám. Neodkladám veci, všetko posúvam ďalej. Mám rada priestor a keďže sme v byte piati, aj s mojou dielňou a niekoľkými hudobnými nástrojmi, nemôžem a nechcem veci odkladať. Tak som „posunula“ moje prvé vlastnoručne ušité sako z nádhernej modrej prírodnej látky, či biely, minimalistický kabát, ktorý som si došila asi tri dni pred narodením mojej prvej dcéry. Pre ňu potom vznikali veci z mojich starých tričiek. Na piate narodeniny dostala červený kabátik, ktorý vznikal veľmi zložito, pretože som mala už aj trojročnú Lolu a ročnú Lujzu.

Kedy si začala predávať?

Začalo to textilným náramkom z prepletaných šikmých prúžkov, ktorý som nosila veľmi dlho v hlave a neskôr na ruke. To bola prvá vec, ktorú som si dovolila uverejniť na Sashe. Dievčatá už boli v škôlke, pomáhala mi len najmladšia Lujza, ktorá si pri mne tvorila vlastné diela. Z náramku neskôr vznikol rovnakou technikou opasok, k opasku pribudli bavlnené tmavomodré šaty „Srdce námorníka“ a práve tie to odštartovali. Večer som ich zverejnila a do rána som mala šesť objednávok.

Ako si sa “prešila” od šiat až ku kabátom?

Chcela som sa posunúť ďalej a pridať k šatám ďalšie odevy, ale pritom zachovať istú nadčasovosť a jednoduchosť, ktorú mám tak rada. Rozhodla som sa, že pretvorím jeden z mojich najobľúbenejších svetrov. Samozrejme, vo finále vyzeral úplne inak, ako som pôvodne chcela (smiech). Obávala som sa, že sa nikomu nebude páčiť. Dopadlo to výborne, vznikol Wrap, čo je jeden z mojich najpredávanejších kúskov. 

Podobne to bolo s Pohybom. Vznikol zo zbytkov látok, ktoré mi bolo ľúto vyhodiť. Myslela som, že ušijem jeden-dva. Nakoniec sa to zvrtlo a ja som ich už ušila desiatky v rôznych farbách a veľkostiach.

Bez veľkých vreciek to nejde a tak vznikol Svet.rík. Je to úpletový kabátik, v ktorého vreckách odnesiete celý nákup. Práve ten som skúsila ušiť z kvalitnej vlnenej látky ako prvý. Napadlo ma, prečo nepodčiarknuť skvelé vlastnosti vlny podšívkou z rovnako kvalitného prírodného materiálu? Preto je v mojich kabátoch podšívka z bavlneného, či bambusového úpletu. Kabát sa oveľa príjemnejšie nosí, zachová si istú pružnosť a v prípade, že nestíhate stretnutie, kľudne sa v ňom môžete rozbehnúť, nič vám nebude brániť v pohybe. S priateľkou to nazývame „sloboda dĺžky kroku“. Presne to potrebujem, keď upaľujem vyzdvihnúť deti, alebo odoslať balíček tri sekundy pred koncom otváracích hodín na pošte. Niekedy je za vznikom nového oblečenia zákazníčka. Za kabátom Nov je jedna milá Zuzka, ktorá mi poslala fotografiu jej vysnívaného kabáta a ja som sa ho pokúsila zrekonštruovať. 

Keď som objavila nádherné farebné vlnené látky, chcelo to nový strih. Boyfriend coat je klasický kabát volnejšieho strihu, ktorý by bol aktuálny pred 10 rokmi a takým bude aj v roku 2027. Čo ho robí absolútne súčasným je práve miniatúrny golier a úžasné, neprehliadnuteľné farby.

Som návrhárskym, či krajčírskym vzdelaním nezaťažený amatér, takže niektoré postupy robím podľa seba. Z mojich chýb často vznikne zaujímavý nápad, či detail, ale aj naopak (smiech). Len veľmi nerada používam „top stitching". Radšej oblečenie dokončujem ručne a používam steh, ktorý ma kedysi naučila babička. 

Ako určuješ ceny svojim výrobkom?

Uf, túto otázku by som najradšej preskočila (smiech). Skúsim to vysvetliť na mojej novinke, bielo-čiernom tope .pupa, ktorý ponúkam za 30 eur. Materiál stojí 17 eur, jeho výrobou strávim približne štyri hodiny. Časť ceny tvorí zaslúžený náklad na províziu pre Sashe, plus zo svojho zisku odvádzam daň. 30 eur je pre zákazníčku naozaj veľa a pre mňa zúfalo málo. Keby som nemala šikovného manžela, ktorý vie splniť vrtochy svojich 4 žienok, musela by som ísť s cenami výrazne, ale naozaj výrazne vyššie.

Sťažovať sa nemôžem a nemienim. Robím niečo, čo viem a čo ma veľmi baví. A môžem deťom uvariť obed a spolu s nimi ho zjesť. A môžem ísť behať do lesa, kedy sa mi zachce. A načúvať za dverami počas skúšky detského orchestra. Posledné týždne mám tak však toľko objednávok, že varí manžel, obedujem za strojom, behám medzi školami a orchester si vypočujem až na koncerte. A obávam sa, že tentokrát budú moje malé koncertné umelkyne vystupovať v starých šatách (smiech).

Aké máš plány do budúcna?

To je ťažká otázka. Len veľmi nerada plánujem veci dopredu. Mám veľmi široký záber záujmov a všetky by som chcela robiť poriadne, viac a častejšie. Ale mám pocit, že v šití som sa našla. Veľmi ma na celej .mare.bare baví, že je to moje dielo od prvotnej myšlienky, cez výber materiálov až po ušitie a nafotenie. 

Môj detailný prístup je však príšerne časovo náročný. Pomoc šikovnej krajčírky by bola veľkým prínosom. Práve teraz sa rozhodujem, či prijať pomoc, alebo hrať túto „one women show“ naďalej. Čo sa materiálov týka, rada by som viac pracovala s ľanom, ale trošku inak. Zatiaľ mám v ponuke ľanovú sukňu hory.doly, ktorá má trochu zložitejší strih, ako sa z ľanu bežne robí. A to ma na tom baví. 

Originálnych bytových doplnkov, či tašiek z mojej dielne máme plný byt, takže by som rada rozšírila ponuku aj týmto smerom.

Ako fotíš?

Fotím v kuchyni, v ktorej mi môj šikovný a zručný manžel vytvoril veľkorysú dielňu. Za šijacím strojom mám na fotenie malé svetlé miesto. Mojím pozadím je čistá biela stena, ktorá nechá výrobok vyniknúť. Najčastejšie fotím pomocou samospúšte, ale niekedy podplatím niektorú z dcér, aby mi pomohla a to je potom veľká zábava. A už to bude len chvíľka, keď budú ony mojimi modelkami. Na to sa veľmi teším. 

Ako vyzerá tvoj denný harmonogram?

Vstávam o štvrť na sedem a cvičím jógu. Tá mi pomáha zvládnuť môj náročný program. Kým sú deti v škole, šijem. Po škole sa stretneme doma pri obede. Po tom ich vezmem do ZUŠ-ky, kam všetky tri chodia na hudobnú takmer každý deň. Po hudbe nasleduje šport, dievčatá idú tréning, ony na bicykli a ja bežím popri nich, aby som si vyčistila hlavu a športovala. Trenčín je malý, všetko je relatívne blízko, vždy sa rýchlo vrátim domov k stroju.

Najkrajšia časť dňa je večera, keď sa na chvíľku všetci zastavíme a posedíme si za spoločným stolom pri dobrom jedle. To považujem za najväčší úspech môjho rodinného života. Je to len malý útržok dňa, ale veľmi dôležitý. Potom sa zase všetci rozutekáme k svojim úlohám, hudobným nástrojom, práci a hrám. Ja hučím so strojom ešte dlho potom, šijem ručne, vybavujem maily, premýšľam nad materiálmi a novinkami.

Máš nejaké obľúbené značky?

Sashe je plné neskutočne šikovných tvorcov. Veľmi sa mi páčia jednoduché ľanové veci od Simply Grey a Sidumilu, baví ma hravosť Maschi, no a diEnes je pre mňa absolútny top. Jej tvorba a prezentácia majú pre mňa neodolateľné čaro. Žeby preto, že som sa nenaučila štrikovať? 

..

Ak sa vám páčilo Martinino rozprávanie, pozrite si jej obchod na SAShE.sk.

SaveSave