SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2024-04-04 09:43:43 /  26 komentárov / 74 lajkov

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov a portrétov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

„ZUDOS“ je spojením mena Zuzany Dostálovej, drotárky, ktorá svojou prácou vzdáva hold tomuto dávnemu remeslu. Podľa jej slov má drôt neobmedzené možnosti a je kresbou v priestore. Z jej tvorby cítiť, ako rada rozvíja túto tradíciu modernejším spôsobom, ctí si ju a zachováva v podobe milých a personalizovaných darčekov či dekorácií. Jej produkty robia radosť, krášlia priestor a rozdávajú veľa lásky.

Za Zuzkou sme prišli na druhú stranu Bratislavy, do jej rodinného bytu, ktorý stráži borderkólia Bessy a mačka Čiči. Láskavo nás privítal aj pocit jari, zubaté slnečné lúče, vôňa domáceho koláča a decentne zakomponovaný drôt v priestore. Posadili sme sa k jej pracovnému stolu, kde mi rozpovedala svoj príbeh.

Zuzka, prečo práve drotárstvo? Aký príbeh sa skrýva za tvojou prácou?

Za všetko môžu kraslice. Pred 20 rokmi som pracovala v ÚĽUV-e, kde sa zákazníkom veľmi páčili drôtené kraslice. Vyrábala ich vtedy iba jedna drotárka, dnes už majsterka ľudovej umeleckej výroby Anka Valterová, ale nestíhala zásobovať všetky predajne. Predalo by sa ich oveľa viac, keby nebol taký nedostatok. Jednu som si kúpila aj ja a keď som bola na materskej, povedala som si, že by som to chcela vyskúšať.

Techniku som odpozorovala z toho jedného vajíčka. A keďže som vedela, že je po nich veľký dopyt, ponúkla som ich ÚĽUV-u a oni ich zobrali. Boli to vzory, ktoré boli už schvalené komisiou, tam som veľmi experimentovať nemohla. Dodnes som im veľmi vďačná za príležitosť, ktorú mi dali.

Veľmi dlho som vyrábala iba tieto kraslice asi 8 rokov. Na nič iné som vlastne nemala čas, ale popri štyroch deťoch mi moja tvorba veľmi pomáhala, bol to pre mňa relax. Mala som niečo svoje a dodnes nechápem, ako som bola schopná do druhej v noci drôtikovať, keď deti zaspali. Vyrábala som každú voľnú chvíľku.

Časom som začala skúšať a vymýšlať vlastné drôtené výrobky. Dodnes si pamätám, ako veľmi som sa z toho tešila, keď moje výrobky prešli prísnou komisiou ÚĽUV-u, ktorá schvaľuje, aby výrobok spĺňal ľudovo umelecké kritéria. Znamenalo to pre mňa veľmi veľa. Som vďačná za túto možnosť pracovať počas materskej, aj možnosť si prilepšiť. Neviem si predstaviť, ako by sme zvládli utiahnuť z jedného platu domácnosť so štyrmi deťmi. Toto bol môj splnený sen, pracovať z domu, mať prácu, ktorá ma nesmierne baví a popri tom byť s deťmi, keď ma potrebujú.

Drotárstvo je remeslo a remeslá na Slovensku vymierajú. Vnímaš to tak aj ty, alebo svojou tvorbou dokazuješ, že je možné tvoriť ľudovo aj moderne?

Z mojej skúsenosti je veľký záujem o drotárske výrobky a mám pocit, že medzi ľuďmi to remeslo žije. Ale aj o drotárstvo samotné, ľudia majú chuť učiť sa pracovať s drôtom. Keď som na dňoch Majstrov ÚĽUV, zastavuje sa pri mne množstvo ľudí, chcú poradiť a zaujíma ich to. ÚĽUV dokonca organizuje aj drotárske kurzy a tie sú stále plné. Vnímam, že ľudia majú radosť z tvorby samotnej, robia to hlavne pre seba, pre svojich známych, či chcú obdarovať svoju rodinu a priateľov. Takých, čo sa tým chcú uživiť, je menej, lebo nie je to jednoduché.

Pre remeslo sa musí človek nadchnúť. Pamätám si ten moment rozhodnutia, kedy som si povedala, že sa idem tým živiť. Začiatky boli veľmi ťažké a ponúkala som svoje výrobky aj v kamenných predajniach.

Ako si sa potom dozvedela o SAShE?

Do roka som sa zúčastnila troch verejných trhov, lebo viacej som nezvládala. Keď sa ma zákazníci opýtali, ako ma nájdu mimo trhov, dávala som im na seba svoj kontakt, ale to veľmi nefungovalo. Vtedy mi poradili SAShE.sk. Keď som sa rozhodla, že si založím profil, myslela som si, že veď tam len nahodím svoj sortiment a na trhoch budem odkazovať na túto adresu. Myslela som si, že to ja privediem svojich zákazníkov na SAShE. Ale to bolo úplne inak. Vôbec som netušila o tom, aká je tu silná komunita a ako sa budú moje výrobky páčiť. Predaj začal okamžite, ako som nahodila svoje prvé výrobky.

Bolo to na jeseň. Vianočné objednávky som musela stopnúť už v novembri, keďže som vôbec nestíhala. Pre mňa to bolo veľké wau. Potešila som sa, že už nemusím chodiť na trhy! (smiech) A keby som to bola vedela, na SAShE idem oveľa skôr! Ale samozrejme, som vďačná aj za to trhové obdobie, lebo som stretávala svojich zákazníkov a posúvalo to moju tvorbu vpred. Vďaka tomu som začala vymýšľať stále nové a nové veci a z ľudovej tvorby som sa preniesla do modernejšej.

jarný vtáčik na konáriku
ZUDOS, 5 €

Ako sa vyvíjala tvoja tvorba? Pamätáš si na svoje prvé produkty na SAShE?

Pamätám si prvú objednávku a to boli náušničky, čo ma veľmi prekvapilo. Lebo to nebol môj hlavný sortiment, šperky mám skôr doplnkové. Tak som si povedala, že aha, na SAShE budú chcieť práve toto, ale bola to iba čistá náhoda. Potom to už išlo svojou cestou.

Vďaka SAShE som sa mohla viac uvoľniť v tvorbe, už ma nekontrolovala žiadna komisia. Už to bolo čisto iba na mne a na tom, čo si vymyslím. Veľakrát sa mi stalo, že to boli práve zákazníci, ktorí moju tvorbu posunuli práve tam, kde ja som ju nevidela.

Mám napríklad jednu zákazníčku, ktorá vždy, keď ide na svadbu, popíše mi charakter mladomanželov. A ja podľa toho tvorím – napríklad, mladomanžel je kulturista a mladomanželka je fitnes trénerka a podľa toho som vyrábala svalovca s činkou a fitnesku. Alebo bola téma Hviezdne vojny, kde som mladomanželov vyrábala vo vesmírnej rakete. Takto prišlo niekoľko úžasných nápadov. Vznikli tak aj veľké srdiečka s textami. Začínala som s veľkosťami s max. do 20 centimetrov, ale tieto výzvy ma prinútili vymýšľať väčšie a pevnejšie. Teraz vyrábam už aj pol metrové, napríklad ako pozadie na fotenie na svadbu.

Takže vďaka svojím zákazníkom zisťuješ, kde ten drôt má alebo vlastne ani nemá svoje limity..

Áno! A aj závisí, kedy sa ozvú. Ak mám viacej času a nie je to pred Vianocami, tak rada idem do rôznych experimentov. Napríklad aktuálne som vyrobila pre jednu milú zákazníčku luster, presne podľa jej nákresu a zadaných rozmerov. Lustre nie sú môj sortiment a asi ani nikdy nebudú, ale ozvala sa práve v čase, kedy som si to mohla dovoliť. Veľmi ma baví skúšať nové veci a veľmi ma to motivuje napredovať, posúvať sa.

Kto je tvojou cieľovkou, vieš nám popísať svojho zákazníka? Ako si ho predstavuješ?

Mám obrovskú škálu zákazníkov a sú to rôzne generácie, aj muži, aj ženy. Skôr sa to líši obdobím. Vždy ma dojme, keď objednáva muž pre svoju ženu, napríklad k výročiu a drôtom v texte „píšem“, že už sú spolu 20 – 25 rokov. Je to veľmi milé, že si to nájde na SAShE a chce jej darovať niečo osobnejšie. Raz sa mi stalo, že jeden pán ma ráno poprosil o darček, ale už poobede ho potreboval, lebo nechcel toto výročie odbiť iba kvetom. Bolo to v období, keď som mala menej zákazok, tak som nemala problém mu to narýchlo vyrobiť.

Staršia generácia zase nakupuje pre vnúčikov, najčastejšie anjelikov s menami, či darčeky ku krstu. Na konci školského roka veľmi idú kvetinkové zápichy, ako poďakovania učiteľom alebo anjelik s textom “Ďakujem”, či “Pani učiteľke”, kedy už do toho výberu zasahujú aj deti. Veľakrát mi mamina napíše, že niečo sa jej páči viac, ale dcéra si vybrala iné, lebo je to pestré a farebné.

svetlohra- zápich z medeného drôtu
ZUDOS, 10 €

Veľmi sa mi na SAShE páči tá spätná väzba. Je pre mňa veľmi dôležitá a vždy ma poteší. Veľa ľudí mi napíše a poďakuje sa aj osobne do správy, aj spolu s fotkou, kam si výrobok zavesili, alebo ako potešili obdarovaného.

Aký je tvoj najobľúbenejší produkt? Prípadne, ak by si mala vybrať jeden produkt, ktorý najviac charakterizuje tvoju značku, ktorý by to bol?

To je veľmi ťažké vybrať, vždy je to podľa sezóny. Raz sú to zápichy, potom anjelici alebo misky s keramikou.

Pre mňa sú veľmi relaxačné kruhy, teda svetlohry, tie môžem robiť aj pri telke. Nemusím pri tom rozmýšľať o tvare, rozmere, texte... Vezmem si iba koráliky, slabý drôt a idem. Finančne to nie je produkt, ktorý sa oplatí, lebo ľudia nemajú predstavu, že reálne musím vziať každý jeden korálik, navliecť a spraviť oblúčik. So zväčšujúcim sa priemerom je na tom viacej práce. Vnímam to skôr pre radosť a je to kúsok, pri ktorom si viem oddýchnuť.

Tvoj sortiment sa časom naozaj rozrástol. Už to nie sú len milé dekorácie, ale aj personalizované výrobky, tematické darčeky či sezónne ozdôbky. Dokonca máš aktuálne v ponuke 863 kusov produktov. Máš stále na svojom tvorivom „to do liste“ nejaké nové nápady? Alebo zažívaš už tvorivý útlm?

Nemám obdobie, kedy by som nemala nové nápady. Práveže mám nedostatok času. Niekedy som zahltená objednávkami a potrebovala by som si to lepšie zmenežovať. Veľmi ma baví ísť do výziev. Aktuálne ma baví skúšať drotársky „art“, lebo mnoho drotárov stále zostalo v tom ľudovom štýle. Ja sa snažím ísť do toho moderného, aby mohol byť drôt aj súčasťou modernej domácnosti. Rada skúšam nové materiály a kombinujem ich s drôtom. Tých nápadov je strašne veľa.

Tvoje dekorácie sú zamerané na sezóny, sviatky či ročné obdobia. Aké dlhé obdobie vopred sa na ne pripravuješ? Je to tak, že v lete tvoríš na Vianoce a na Vianoce už vymýšľaš dizajny na Veľkú noc?

Na jarnú sezónu musím myslieť už veľmi skoro. Počas Vianoc na to nie je priestor. Snažím sa vypnúť, užiť si vianočný čas, čítať a relaxovať inak ako s drôtom. Hneď, ako začne nový rok, musím doplniť zásoby. Hlavne keramiky, lebo to dlhšie trvá na výrobu. Ale napríklad už teraz mám nové nápady na vianočné výrobky, takže už aj vo februári myslím na Vianoce (smiech).

Vytvoriť si zásoby musím aj tých najpredávanejších dekorácii, napríklad anjelikov, pretože tých si často objednávajú k Vianociam, dokonca aj veľké firmy pre svojich zamestnancov, čo je niekedy aj 200- 300 kusov. Takúto veľkú zakázku som robila pre Dobrého anjela, či Letisko Bratislava. Ale našťastie sú moji zákazníci už zvyknutí, že keď je to väčšie množstvo, objednávajú v predstihu a nenechávajú to na poslednú chvíľu.

Kvôli keramike musím naozaj myslieť dopredu. Nerobím ju ja, mám dve keramikárky, ktoré mi najviac rezonujú s tým, čo sa páči mne. Príde mi v surovom stave, nevymaľovaná a ja ju dotváram podľa sezóny. Aj toto prišlo ako nápad od zákazníka. Celé leto som sa vždy pripravovala na zimnú sezónu, ale zákazníci mi začali písať, že majú odo mňa už jarnú aj vianočnú dekoráciu, ale nemajú ešte jesennú. Tú jeseň som vždy zámerne odignorovala, lebo pre mňa bola priorita vianočná sezóna. Produkty je potrebné čím skôr zaradiť do ponuky, aby som stíhala vyrábať. Nemôžem si dovoliť pridať vianočné novinky v novembri. Vďaka jednej zákazníčke takto vznikla celá jesenná kolekcia. Časom som si rozčlenila podkapitoly na jarné, letné, jesenné, zimné (vianočné). A napríklad, aj teraz mi chodia objednávky na jesenné či zimné dekorácie.

„Time management“ je u mňa kľúčový, aby som nemusela príliš skoro zastavovať vianočné objednávky, uspokojila svojich zákazníkov a zároveň mala aj čas pre seba a rodinu. No nie vždy sa mi to darí, ako by som chcela.

Na mnohých vecičkách je vidno čierny drôt v kombinácii so spomínanou keramikou, s korálikmi či s drevom. Ako vznikli tieto nápady? Potrebovala si si prácu spestriť inými technikami?

Bolo to úplne spontánne. Začínala som s mäkkým medeným drôtom, až časom som prešla na hrubší čierny. Postupne som ho začala kombinovať s rôznymi materiálmi. Najviac ma nadchla keramika. Keby že sa nevenujem drotárstvu, určite by som sa venovala keramike. Vidím, že aj zákazníkov to nadchlo. Netušila som, že bude mať taký pekný ohlas a prvé Vianoce, ako som tieto skombinované produkty zaradila do ponuky, som predala úplne všetko. Obdivujem každého, kto s keramikou pracuje.

jarný keramický košík s tulipánmi
ZUDOS, 17,50 €

Poznáš svoj najpredávanejší produkt?

Ťažká otázka! Stále sa to mení podľa sezóny, aj podľa mojich zákazníkov, ktorí čakajú na novinky. To, čo bolo najpredávanejšie v jednom období, tak rok na to môže byť úplne inak.

Aktuálne sa chystám na výrobu zápichov, lebo tie idú pred koncom školského roka najviac. A zase pred Vianocami sa vôbec nepredávajú. K tomu je teraz sezóna svadobných a personalizovaných darčekov, ako napríklad veľké srdiečka pre starých rodičov k výročiu svadby.

Máš už 4 (takmer) dospelé deti, nadchol sa niekto z nich pre drotárstvo alebo ručné práce?

Tri deti už sú dospelé a najmladši syn má 16 rokov. Skúšali to všetci, hlavne kraslice, každý má vyrobené to svoje. Keď boli malí, veľa sme spolu vyrábali a tvorili zo všetkých možných materiálov a aj som chodila do ich škôl na vianočné besiedky, nech si deti drotárstvo skúsia. Bolo to veľmi inšpiratívne, prichádzali s rôznymi kreatívnymi nápadmi a mali kontakt s remeslom.

Najstaršia dcéra ide umeleckým smerom, krásne kreslí a chcela by pracovať pre filmové štúdia. Aktuálne študuje v Paríži školu animovanej tvorby. Starší chlapci sú skôr po manželovi. Baví ich matematika a programovanie. Najmladší syn zase aktívne športuje, venuje sa kanoistike. Veľmi sa z nich všetkých teším, každý je iný a plnia si svoje sny, tak ako si ja plním ten svoj.

Nenašla som ťa na žiadnych sociálnych sieťach – tvoja platforma na predaj je teda iba naše SAShE?

Áno, iba SAShE. K tomu stále dodávam do ÚĽUV-u, ale tam nefunguje internetový predaj, dajú sa kúpiť len v kamenných predajňach. Potom mám ešte jednu zákazníčku v Amerike, ktorá odo mňa objednáva celkom pravidelne a s mojimi výrobkami potom chodí po festivaloch a predáva ich ďalej. Vlastne mi vypĺňa take slabšie mesiace, ktoré mám na SAShE.

Aj keď som mala v pláne byť aktívna na sociálnych sieťach a aj som si založila účet na instagrame, nikdy som sa k tomu pre nedostatok času nedostala. Vďaka SAShE to zatiaľ ani nepotrebujem. Takto, ako to je, mi to vyhovuje.

Vieš si predstaviť život bez drôtiku?

Neviem si to predstaviť a niekedy aj nad tým premýšľam, či to budem schopná robiť aj na dôchodku. Popri materskej to bol pre mňa oddych a relax, teraz je to už aj závislosť (smiech). Často sa ma ľudia pýtajú, či nemám problém s rukami a kĺbami, práca s hrubým drôtom je niekedy veľmi náročná, ale našťastie nie. Veľmi ma to napĺňa a ani si nechcem predstavovať robiť niečo iné. Je to súčasťou môjho života.

Zuzi, ja ti veľmi prajem, aby sa tvoja cesta rozvíjala ďalej a ďakujem ti za tento rozhovor.