Hovorí sa, že obuvník chodí bosý. Ja som toho živým dôkazom. Skutočne nosievam viac handmade vecičiek od konkurencie, než zo svojej galérie. Prečo to tak je? Lebo stále niečo robím pre niekoho a na mňa mi neostáva čas.

Teraz to už bude inak!

Napadlo mi, že by sa mohli moje osobné kúsky rozrásť o nového člena, aby ste VY, ktorí máte záujem o niečo OSOBNÉ mali z čoho vyberať. Lenže na nafotenie do galérie potrebujem to čo mám v hlave prv zhmotniť. A tak som si cez víkend sadla, dala veci bokom a nepustila tvorivú múzu preč skôr, ako som SAMA PRE SEBA vyrobila dva náhrdelníky. Náhrdelníky, ktoré sú naozaj OSOBNÉ a teda ich budem skutočne nosiť rada.

Aby som mohla začať tvoriť, potrebovala som prv vyriešiť, ako dostanem moje dlhé logo na vhodné miesto tak, aby nositeľkám neprekážalo. Našťastie sa dá pekne písať v skratke, teda miesto miramar handmade, vzniklo mh v krúžku. Hlavne, že som to stále ja. :-)

Po vyrobení komponentov som teda mohla začať vyrábať. Ako prvý som spravila v odtieňoch hnedej:

Malé hnedé srdiečko na strane srdca nie je však len tak na parádu. Na jednej strane má symbolizovať, že moje vecičky sú skutočne robené zo srdca, ale aj že srdce má byť na ľavej strane ako v skutočnosti je aj to ozajstné (takže nie je problém rozoznať kde je predná strana náhrdelníka):

No hlavne ak nositeľke nevyhovuje dĺžka 80 cm, jednoducho zapne karabínku do krúžka pri srdiečku a tak si skráti retiazku o 25 cm: 

Na chrbte tak síce ostáva visieť retiazka, ktorá sa dá skryť pod tričko, ale ja milujem trochu iné vecičky a preto som schválne na koniec pripevnila malinký medailónik s mojim logom:

Nakoľko mám šatník ladení nie len v zemitých tónoch, ale aj v chladných, vyrobila som si hneď aj druhý v šedej farbe:

Už teraz sa neviem dočkať, keď sa prestanú nosiť šáliky a ja nebudem musieť skrývať tieto moje srdcovky.

Ak však radšej nosíte náramky, alebo ste muž a chcete niečo pánske, či azda ste dáma s alergiou na kov, nech sa páči, zakuknite do mojej galérie, isto si tam vyberiete:

A keďže rada trochu odhaľujem aj čo to z procesu tvorenia, alebo fotenia, tak si to nemôžem odpustiť ani dnes! Môj "fotoateliér" je na balkóne. Áno, najlepšie svetlo je vonku a poviem vám, hneď z rána sa usmievať v -18 °C je teda poriadna drina. :-D