Milý, milý čo si prišou, ňeňi dávno jaks odišou,
prišou som ťa našťíviť, čo mi buďeš hovoriť.
Dobrý večer, moja milá, či by si sa ňevidala,
vidávať sa ňebuďem, za ťebä ja ňepôjďem.
Ty si hľadáš také panny, čo sa vládzu s tisícami,
aľe si ty sám rozváž, koľko ty tých ťisíc máš.
A ja ňekcem bohatého, aňi veľmi chudobného,
ľen takého ako ja, s tým ja buďem spokojná.
Čo buďe v jednej košeli, ľen ňech buďe po mej vóľi.
S tým ja buďem spokojná, s tým ma Pán Boh požehná.

A tak sa aj stalo ;) Dnešný žurnál venujem nášmu veľkému áutfitu. 
Ako prvé som, samozrejme, riešila šaty. Bolo mi jasné, že za ne nedám horibilné sumy (max. som bola ochotná ísť do 160 - 170€), aj keď je to na veľký deň. Veď vyrobilo sa ich určite dosť a niektoré nevesty posúvajú svoje ďalej. Tak som začala brázdiť po rôznych bazároch. Ako na prvé som natrafila na také, aké som si predstavovala. Ale keď som ich odskúšala, tak som sa ledva nadýchla a to som ich nemala ani poriadne zapnuté. No nič, zabaliť, odoslať naspäť a znovu brázdiť bazáre. Potom som podobných našla asi ďalších 6, ale keď mi poslali miery, všetky som musela odmietnuť :/ Na vorvane sa proste ťažko zháňajú veci :D Po dlhšom čase som jedny objavila a vedela som, že to sú TIE! A najviac ma prekvapila cena - 50€. Samozrejme, že som ani na chvíľu nezaváhala. Do pár dní som ich mala doma a fajne padli ;) Bolo na nich treba spraviť pár zmien, ale nebolo to nič hrozné a pomohla nám "rodinná" krajčírka. 
Takto vyzerali, keď prišli (samozrejme, aj s asistentis :) )



Skrátili sa, odbudla šnurovačka z chrbta, pribudla stuha a čipková bordúra robená na dva krát. 



Medzitým prišiel rad aj na nastávajúceho manžela. Chcel motýlika a traky - to bola jediná požiadavka. Ja som však už dávno vedela, že ich chce od Folkovej ;) To bolo radosti, keď som s ňou objavila úplne super vzor modrotlače presne na traky. A ešte väčšia radosť bola, keď mi prišla krabička a z nej na mňa vykukol tento prekrásny set.


 
A takto sme vyzerali v náš veľký deň ;) 

















Veľa ľudí sa ma pýtalo, či sa budem vydávať v kroji. Nie, voľba padla na "tortové" šaty :P Ale, samozrejme, že by som sa kroja nedokázala vzdať úplne. Preto som ich šokovala, keď som povedala, že po polnoci budem v kroji. "A popolnočné šaty budeš mať aké?" No veď - kroj! 
Od nášho šoféra v práci sa ku mne dostali kroje a tam som objavila úžasnú bielu zásteru, ktorá mi totálne padla vhod. Stačilo ju iba oprať, trošku zašiť a "vualá" takto to vyznelo ;) 





Ak by ste sa pýtali, samozrejme, pri čepčení boli aj slzy...







Za nádherné fotografie ďakujem najlepšiemu fotografovi Igorovi Stačníkovi "FOTO Stančík" a Vande Pirkovej, ktorá bola druhá fotografka ;) 

V ďalších Ohláškach vám ukážem ako vznikali pierka a venček do vlasov. Aby ste mali na čo čakať :) 

Prajem vám krásny deň
Biba