Bibiána K. » Blogy / 2020-12-26 07:00:02 /  2 komentáre / 55 lajkov / 972x zobrazený

Voľakedy vianočné sviatky nevyzerali presne tak, ako dnes. Počas adventu sa viazali na gazdiné a domácnosti rôzne zákazy a príkazy. Tie vychádzali ešte z pohanských zvykov a boli iracionálne, avšak z praktického hľadiska sa vnímali ako pozitívne. Ženy museli z domu vrátiť všetky požičané veci ich majiteľom a zadeliť si prácu tak, aby cez sviatky bolo všetko šatstvo vysušené a uložené. Okrem toho sa dbalo na vyčistenie a upratanie celého domu. Ženy mali zákaz od Vianoc do Troch kráľov priasť, tkať, šiť a prať a muži narúbali dostatok dreva, vymenili dobytku podstieľku, pripravili krmivo a vykonali všetky práce s viacdenným predstihom.

Na Štedrý deň sa dodržiaval prísny pôst. Gazdiné však od skorého rána pripravovali štedrovečerné koláče a chlieb. Jedlá na štedrovečerný stôl sa začali pripravovať až poobede. Pod obrus dala gazdiná alebo gazda peniaz, aby v dome ďalší rok nechýbali. Okrem počtu členov rodiny pri stole sa prestieralo aj pre náhodného pocestného, ktorý by počas večere zaklopal na dvere alebo symbolicky pre tých členov rodiny, ktorí boli počas sviatkov mimo domova.

Ešte pred večerou gazda omotal nohy stola reťazou, ktorá symbolizovala súdržnosť rodiny. Kto si na ňu počas večer vyložil nohy, mal ich mať celý rok zdravé a silné. Okrem reťaze sa pod stôl dávali aj železné pracovné nástroje, ktoré mali zabezpečiť zdravie pre tých, čo sedeli za stolom.

Večera sa mala začať, keď sa na nebi ukázala prvá hviezda. Zapálila sa sviečka, deti zavinšovali šťastné sviatky a narodenie Božieho syna, všetci sa pomodlili a zasadli za sviatočne prestretý štedrovečerný stôl. Matka deťom urobila medom krížik na čelo, aby poslúchali celý rok a boli sladké ako med. Otec rozkrájal jablko a rozdelil ho na toľko kúskov, koľko členov rodiny bolo pri stole. Pri horizontálnom reze jablka sledovali, či sa vytvorila hviezda alebo kríž (hviezda bola pozitívne znamenie, kríž mal znamenať smrť). Podobne sa veštilo aj z orechov. Každý člen rodiny si vybral orech, ak bol pekný a zdravý, mal sa aj dotyčný tešiť plnému zdraviu. Až bol suchý či čierny, znamenal smrť.

Do rohov izby sa hádzali orechy, ktoré znamenali obeť pre zomrelých predkov, tzv. dušičky. Jedál na stole muselo byť hojne, aby sa každý najedol do sýtosti a nikto nesmel ostať hladný. Jedlá zo stola sa neupratovali, zostávali tam až do Božieho narodenia, v niektorých oblastiach až do Nového roka. Gazdiná počas večere od stola nestávala, inak by jej kvočka nasledujúci rok nesedela na vajciach. Na stôl si ľudia neopierali lakte, aby nedochádzalo k hádkam a zvadám. Hádkam počas Štedrého dňa sa ľudia celkovo vyhýbali, inak by sa vadili celý rok.

Po večeri nastal v celej obci čulý ruch. Ľudia sa navštevovali alebo sa spoločne schádzali, aby si zaželali zdravie, šťastie, spokojnosť, hojnosť a božské požehnanie. Potom všetci spoločne išli na polnočnú omšu. Po nej sa už mohlo jesť aj mäso.

Vianočný stromček je pomerne mladým kultúrnym javom. Jeho tradícia sa k nám priniesla z nemeckých oblastí, hlavne z mestského prostredia. Stromčeky, poväčšine jedličky, vešali spočiatku na strop nad stôl, až neskôr ich osádzali do podstavca. Ozdobovali sa jabĺčkami, orechmi, medovníkmi či inými cukrovinkami. Zvyk zdobenia stromčeka sa ujal dobre aj preto, lebo nadväzoval na starý zvyk nosenia zelených vetvičiek do príbytkov.

Zdroj: HORVÁTHOVÁ, Emília. Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran, 1986. 288 s. 61–794–86

Samozrejme, toto je len krátky "výcuc" a v každom kúte Slovenska mali vianočné sviatky inú podobu. Čo dedina, to sa zvyky trošku odlišovali. Ja by som vám chcela priblížiť vianočné obdobie v Nedožeroch (horná Nitra, okr. Prievidza). Je to rozprávanie pani Júlie Hromadovej, rodenej Slošiarovej. Rozprávanie sa viaže k prvej polovici 20. storočia. 

"Vianociam predchádzal advent, tedy sa už doma všetko porobelo a už sa len priadlo. Mladší čo boli, aj takí čo nepriadli, večer choďeli perie driapať, až do Vianoc. Každý večer mimo soboty a nedele a tam sa už pospomínalo šetko možné. Aj staré zvyky, čo ľudia ešte zažili. A zase my, dievčence, sme zaspievali. Tam sme sa naučili kopu pesničiek. Starké nás učili, najviac takých vzácnych pesničiek nás naučeli totka Trgine.

Cez celý advent sa jedlo pôstne, varelo sa také pôstnejšie jedlo. Lebo tedy bolo z čoho variť – kapusty bolo, zeleniny kopu dobrej takej čerstvej, na roli sa urodela zelenina. A keď sme mali otelenú kravu, tak z mliečka sa ráno taká mlieková polievka urobela a zase na obed halušky a také bezmäsité jedlá, také pôstne – až do tých Vianoc. Potom už boli zabíjačky. Až na Božie narodenie bolo prvé mäso. Zabíjačka bola, bolo z tej zabíjačky kopu, tak boli hody na Vianoce. A keď už prišli Vianoce, tak si každý hľadel v prvom rade dom upratať. Šetko sme vynášali na takú cieňu, čo sme mali s ohradou zdola domu v postriedku. Tam sme povynášali postele, šetko povyčisťovali, porobeli, aby bolo čisto na Vianoce, pochystali čo bolo treba. Napiekli koláčov, zákusky sa tedy nepekávali, len koláče také dobré v peci, chlebíka mäkkého.

Na Štedrý večer sme mávali takú polievku mliekovú alebo kapustu s hríbama. Té pupáky sa upiekli v peci, to sa s makom obsypalo. Rybu tedy málokdo jedával, lebo ani neboli. Peniaze na to neboli kúpiť si a keď si nemala rybársky lístok, bolo šetko zamrznuté, kde si mal tú rybu uloviť. Pred večerou sme išli s otcom do maštale, ten zobrali v pohári svätenú vodu a po kúsku tých pupákov. V maštali sa prežehnau, posvätiu dobytok, dalo sa každému z tých pupákov a zakiaľ sme prišli, mama nám dali pod stromček darčeky. To sme vedeli, že keď prídeme už budú darčeky. Potom sa jedlo – prvé sa pomodlelo, zavinšuvalo, potom sa dali oblátky s medom, to bolo prvé. Jabĺčka, orechy a potom sa jedla hríbová kapusta. A potom té pupaky s makom, tak dobre obsypané makom, aby boli no a bolo. Po večeri sme sa zase pomodleli. A už sme kukali čo sme dostali, každý mal svoj balíček, to sme rozbaľovali. No a čože sme mali – každý niaké štrimfle (pančuchy) alebo niaké knižky, také rozprávkové, keď sme boli malí, také obrázky kadejaké a niaké šatočky abo čo a to bolo šetko. Po večeri sme už čakali kto príde prvý a potom sme sa pridali k tým čo išli a celá dedina sa stretla a spievalo sa celý večer, až do polnoci, potom sa išlo na polnočnú. Cigáni chodeli spievať, tí tak pekne spievali.

Koláče, pupáky ako bolo na Štedrý večer na stole, tak sa to len šetko tam nehalo a prikrylo sa takým plátenným obrusom. Na stol sa prestrel sviatočný obrus s takou širokou mrežkou červenou šitou, taký slávnostný a potom sa dalo jedenia. Čo sa nehalo, nedojedlo, to šetko ostalo na stole a sa neodpratalo už ništ. Potom sa upratalo až na Božie narodenie, keď sme sa naobedovali, tak sa upratalo. Na Božie narodenia sa nesmelo nigde iť. Tedy sa nechodelo nikomu, ani do susedov, nigde. Sme si celý deň čítali knižky alebo sa modleli, keď sme prišli z kostola z veľkej omše, tedy ešte aj litánie boli, tiež bývali poobede tie jasličkové pobožnosti. A keď sa zotmelo okolo kachlí sme nanoseli také bukové polienka a posedali sme si na stolčeky. Mali sme takú veľkú lavicu, tam sedeli mama, otec z druhej strany. Nesmeu sa ani riad doobeda umývať, nič sme nesmeli robiť. To bol taký najväčší deň v roku, zasvätený, že sa nesmelo nič robiť.

Potom už zase na Štefana sa navarelo a poobede sme len čakali kedy pôjdeme na muziku. To sme sa už tešili celú jeseň jak sa na Štefana vytancujeme. Muzika začínala okolo tretej, štvrtej poobede a hneď bol plný kultúrny dom (vtedy ešte stál v Nedožeroch KD). Ani pľacu, ani de sadnúť, lebo šetky staré ženy, celá dedina bola v kultúrnom dome. Tam ešte bola taká chodba a tam vzadu, tam bola pobočka banky, ale inak to slúžilo, keď bola zábava ako výčap. To bolo šetko plné, plné ľudí. A tam sme tancovali do rána, skoro, sme sa zabávali. A odťal potom ráno do roboty. To sa dospávalo poobede, keď sa prišlo z roboty.

Medzi sviatkami sa robila zabíjačka. Tedy neboli chladničky ani nič, takže sa furt potom jedlo každý deň mäso, húrky a kadečo. Na Starý rok (Silvester) sme mali taký pôstnejší deň, až keď sa prišlo večer z toho kostola, tak sme si dali už také dobré mäsko údené. Keď bola šunka, tak tej šunky sme si dali údenej. A to boli sviatky.

Na druhý deň bolo Nový rok, tedy sa to chodelo vinšovať, celá dedina bola hore noháma. Rodičia s deťmi išli starkým vinšovať poobede. Prišiel zavinšovať aj taký, čo ťa celý rok nevidel. A deti prišli šetky doobeda, ešte aj cigánčence chodeli a čakali: „A teta, aj dáte, aj niečo dáte?“. Doobeda decká chodeli, poobede rodičov navštevovali, to bolo na Nový rok celý deň tak sa chodelo.

Ešte potom boli Traja králi, to sa chodelo do kostola len, ale muzika nebola. V každom dome skoro, aspoň čo si tu pamätám, sme mali pod stromčekom, to z redakcie katolíckych novín každý rok posielali taký betlehem. To sa vystrihuvalo, potom sa to poskladalo a to sme mali pod stromčekom. A potom na Tri krále chodeli vinšovať Traja králi, to boli už ale dospelí, takí väčší chlapci. Jeden mal takú huňu, už prišiel do každého domu a začau vinšovať – „Vinšujem vám tento nový rok, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia, hojné božské požehnanie. Na statočku rozmnoženie a na dietkach potešenie.“ A chodeu aj čert, mau takú kabanicu obrátenú chlpami, tou barančinou vonku, bou namaľuvaný načierno a takú čiapku červenú noseu a ostatní boli pekne. Jeden chodeu čo noseu pred sebou ten Betlehem a tam mau takú skrinku a tam mu každý dávau peniaze, do teho Betlehemčeka. To chodeli nielen z dediny, to prišli aj z druhej dediny, poobede takí mládenci veľkí, zvlášť tam, kde už mali také dievky už väčšie." 

Aby sme si trochu priblížili atmosféru voľakedajších Vianoc, v múzeu v Nedožeroch-Brezanoch vznikla malá inštalácia ako to mohlo vyzerať. Odtiaľ sú aj fotky, ktoré sú použité v článku. Otvorené je počas otváracích hodín knižnice a v iné dni na dohode. 

Prajem vám príjemné prípravy na sviatky ♥ 

Biba