Ahojte, volám sa Koloman a som ruánsky káčer. Podobám sa na tých divých káčerov, čo sa predvádzajú na potokoch a riekach, ale ja som oveľa väčší a mocnejší. To sa nechválim, mám s nimi svoje skúsenosti. Nežijem si zle, mám svoju oplotenú záhradu, ale dakedy si preletujem ponad plôtik a chodím strážiť dom s mojou Sany. O nej porozprávam neskôr, teraz niečo z môjho pestrého života.

Narodil som sa v decáku,volajú to klietkový chov a potom ma kúpil jeden gazda. Gazda sa o mňa dobre staral, mal som každý deň stravu a výbeh. mohol som sa kúpať v jazierku s ostatnými kačicami a husami. Bolo nás viac, ale keď niektorá kačica, alebo hus dorástla, záhadne sa stratila a neostalo po nej ani stopy.

Čo vám poviem, nudný život podľa mňa. Ja som mal na viac. Cítil som to v kostiach. Bývali sme v drevenej búde, museli nás tam večer nahnať. Sám by som tam ani nepáchol. Mám radšej voľnosť, ale to vraj kôli bezpečnostným opatreniam. Všetko išlo v starých koľajach, kým neprišiel osudný deň, ktorý zmenil, obrátil naruby celý môj doterajši život.

Od rána sa mi niečo nepozdávalo. pred svitaním som cítil neznáme pachy a počul čudné zvuky. Niekto sa nám podhrabával pod našu búdu. Bolo ich viac. Moji kamaráti znepokojneli. Napadli nás!!! Bolo to strašné, nejdem o tom hovoriť, mám z toho husaciu kožu. Dlho mi trvalo, kým som sa z toho otrasného zážitku spamätal. Ja som prežil útok líščej rodiny ako jediný. Prežijú tí najsilnejší, to sa nechválim. To ale nebol koniec. Mal som byť záhadne stratený ako ostatní, čo zmizli zo zemského povrchu bez stopy. Pochopil som neskôr, kde miznú, keď ma gazda ponúkol svojej známej, že na pekáč!!!

Pokračovanie na budúce :-)

Je to úryvok z mojej prvej knižky pre detičky.

Tak dobrú nocku.

Jana