Ak sa ma v živote doteraz nejaká téma netýkala, tak to bola handmade svadba. Vydávala som sa chvalabohu už dávno, v dobách, kedy boli na svadbu kladené celkom iné požiadavky ako dnes. Napríklad možnosti výberu lokality svadobnej hostiny: na dedine väčšinou začínali a končili kultúrnym domom, ktorý svojou socialisticko-realistickou charizmou zabíjal akýkoľvek pokus o vytvorenie prostredia iného ako budovateľského. Biele obrusy, biele do labilného vejára poskladané servítky a červené hrebíčky v kytici nevesti boli jediné estetické možnosti svadobnej hostiny (ak si odmyslíme neprirodzenú, okázalo natupírovanú frizúru nevesty). Nikto sa nad ničím nepozastavoval; všetci radšej riešili, či je alebo nie je nevesta "v tom", lebo šak prečo by sa ináč vydávala. Ale bolo to pekné, a ja som zažila v tých šedivo-bezfarebných kultúrnych domoch famózne, bujaré svadobné veselice, aké si v dnešných vyšperkovaných stodolách, kaštieľoch, zámočkoch, spa rezortoch a livestyle hoteloch celkom neviem predstaviť ... 

Až ma zrazu na "staré kolená" z čista jasna zasiahla téma handmade svadba - svadba môjho syna! V prvom rade ma prekvapilo (a potešilo), že sa dobrovoľne a napriek všetkému rozhodli zobrať. 

V druhom rade ma prekvapilo, že dekorovaním svadby som bola poverená ja, a to hneď z niekoľkých dôvodov... Dôvod prvý - môj nie celkom honosný titul, budúca "svokra". Môže svokra vôbec urobiť niečo dobre? ;)  Dôvod druhý, oveľa závažnejší - predvídateľná absencia luxusu a najnovších trendov a vysoká koncentrácia svojráznych nápadov, improvizácie, "udržateľnosti" a tvorivých podivuhodností.

Dostala som voľné ruky, jediná požiadavka nevesty bola farba: bledomodrá. Síce farba, po ktorej by som sama od seba nikdy nesiahla, ale počas príprav svadby som si ju celkom obľúbila a prestala som ju vidieť len ako farbu pionierskych košelí a bábätkovských doplnkov.

Kde začať s dekorovaním svadby? Profíci asi prvé chladnokrvne plánujú; ja som sa do toho vrhla hurá systémom (jediný ktorý mám odskúšaný).

Začala som živelne zbierať všetko, čo by sa mohlo zísť. Pol roka pred svadbou naša rodina a naši kamaráti zjedli toľko zaváranín a marmelády ako ešte nikdy predtým - potrebovala som čo najviac pohárov. A keďže sme ich aj tak nedokázali zjesť toľko koľko bolo treba (nakoniec ich bolo 200 kusov), podnikla som aj pár nočných lúpežných prepadov zberných nádob.

Najprv som vyrobila 100 vázičiek: spodnú časť som natrela bledomodrou kriedovou farbou (3 vrstvy, odtieň som si namiešala) a bielou akrylovou farbou po večeroch maľovala srdiečka.

Tieto vázičky boli potom darčeky pre svadobčanov; každý si vlastne mohol zo svadby zobrať čo mu padlo do oka.

V druhom kole som vyrobila 100 svietnikov, viacero typov: s bielymi srdiečkami, s modrými srdiečkami, s bielymi sviečkami, s modrými sviečkami, s bielym pieskom, s modrým pieskom, s rôznymi čipkami a stužkami - skrátka všehochuť, podľa materiálu, ktorý bol práve dostupný.

Čipky som na modro farbila zriedenou akrylovou farbou a sušila po stromoch v záhrade.

Krabička na prstene, vankúšik zo starého obrusu...

Na stoly som ešte vyrábala kornútky z juty kombinované s bledomodrými srdiečkami, naplnené nevädnúcimi kvietkami a vetvičkami, keďže som nevedela aké dlhé budú stoly, koľko bude hostí atď.

Moje náklady na celú handmade výzdobu stolov neprekročili 100 € (bez bledomodrých obrusov, ktoré som čiastočne kúpila, čiastočne použila zafarbenú fáčovinu).

V zhone chystania bol čas len na jednu mobilovú fotku; novomanželia majú síce aj lepšie zábery, ale to nie je cieľom môjho žurnálu... (balóny v pozadí sú dielom ženíchovho svedka, od toho sa dištancujem ;-))

Na dekorovanie miestnosti som vyrábala bledomodré a biele srdiečka (z vyradených kúskov oblečenia).

 Nejaké srdiečka som aj udrôtovala...

Keď sa ujasnil počet hostí, boli na rade pierka... (a takisto aj mašle na autá samozrejme, ale do takých detailov zas zachádzať netreba)

Menovky na stoly: medovníkové srdiečka. Keďže to bol môj nápad, nezostávalo mi nič iné ako si ich aj  upiecť (zvyčajne ich len zdobím, tentokrát som aj piekla - mohli veru vyzerať aj lepšie...)

Všade samé srdiečka!

Tu vidieť aj bledomodré servítky, poskladané tiež do tvaru srdiečka, ktoré sme potom kombinovali s bielou servítkou a medovníkom.

V istom bode som zistila, že dekorovanie kostola je tiež súčasťou balíka mojich povinností, tak začalo ďalšie zbieranie, ďalšia recyklácia: kartóny od mlieka...

Kvetov sme na svadbu kupovali minimum - vždy mi je ľúto, keď sa po svadbe vyhodí za voz drahých kvetov. Hlavné kytice tvorili bledomodré hortenzie, ale použili sme aj veľa kvetov z lúky: rebríček, trebuľku, margarétku, alchemilku, ale aj bodliač a rôzne neidentifikované kvietky a vetvičky. 

Tu som sa znovu pozastavila nad pragmatickosťou a triezvosťou našej nevesty, ktorá, v reálnom živote rázna a rozhodná, bez váhania pristala na všetky moje podivuhodné nápady.

Z pohárov od jogurtov som vyrábala vázičky na zavesenie...

Spolu s jablkami viseli pri vstupe do kostola

Pridávam aj dva druhy mojich bledomodro ladených svadobnych koláčikov...

     Minule som v rádiu počula reklamu na auto, kde bolo ako non plus ultra vypichnuté: "urobí dojem".  A mám veru pocit, že robenie dojmu hrá čoraz dôležitejšiu rolu, aj čo sa svadieb týka. Poznáte to: "Když vy inžynírku, tak my doktora!"

Nuž, s pohármi od marmelády, tetrapakovými obalmi, recyklovanými srdiečkami a kvetmi z lúky sa dojem robí ťažko... a som rada, že aj naši mladí svadbu nepochopili ako robenie dojmu a že majú tie správne priority.

Dnes by som pravdepodobne všeličo urobila ináč, napríklad moje šaty by tiež boli podľa možnosti bledomodré, pretože aj bledomodrá je dobrá!