Vianoce boli za dverami a málo času na kúpu darčekov. Nase vnúčatká všetko majú a prekvapiť ich niečím je dosť ťažké, aspoň pre nás. My sme žili v  úplne inej dobe. Pamätám sa, ako som v detstve túžila po chodiacej bábike. Aj ako sme lašovali pred Vianocami po skriniach s bratmi a naši potom schovávali darčeky u susedov. Nakoniec som sa dočkala tej bábiky, ale sme sa o ňu naťahovali s mladším bratom a vylomili sme jej nohu z kĺbu. Potom jedny Vianoce sa nám narodil najmladší braček a vozila som ho po obývačke v detskom kočíku, ktorý som dostala pod stromček. Byt vtedy krásne prevoňal nielen čečinkou, koláčmi, mandarinkami, ale aj malým bábätkom. Nezabudnem ani na vybaľovanie salóniek zo stromčeka a následné maskovanie. Dávali sme kockový cukor namiesto vyjedených a znova zabalili. Spomínam si aj na svojich starých rodičov, ktorí žili na dedine. Chovali  dobytok a raz si spomínam ako sa im  ovečky na zimu narodili. Starý otec nám jahniatko, malé zlatunké, doniesol do kuchyne, aby sme my krpci nešli do zimy. Bol to pre nás silný zážitok. Vtedy boli iné zimy ako teraz, snehu aspoň za meter a len tak vŕzgal pod čižmami. Ruky nás oziabali, mali sme ich červené, a starý otec nám ich zahrieval studeným snehom, aby sa prekrvili. A naozaj potom sme si ich strčili do vrecka a krásne sa zohriali. Na Mikuláša u starkých tiež nezabudnem. Prišiel Mikuláš  do dvora s čiernym čertom , ktorý bol v ovčej kabanici s rožkami a štrkotal starou reťazou. Najprv sme sa ho báli, ale keď som si všimla jeho topánky, tak som hneď vedela, že je to náš najstarší bratranec. Bolo to milé a  veselé. Mali sme starkých radi aj s radosťou  tam aj chodili. Pred každým jedlom sme sa u starej materi museli pomodliť a poďakovať sa za jedlo. Bol to krásny rituál a vedeli sme si vážiť, čo nám s láskou nachystala. My sme museli počkať, kým sa všetci zídu a potom sa začalo spolu jesť. Vtedy nebolo všetko a hneď ako teraz. Na dobré veci sa čakalo, a to čakanie bolo čarovné. 

Moje prvá knižočka pre deti je z iného sveta ako tohoto pretechnizovaného. Je o zvieracích miláčikoch a aj o premenách prírody. Písala som ju pre moje vnúčatká. Tie čo sú na svete, ale aj pre tie, čo sa ešte len narodia. Nachystala som im aj prekvapenie, keďže všetko majú, ale po niečom isto túžia.

Dala som balíček asi do 5 krabíc od najmenšej po obrovskú ...ako matriošky :-)

Všetko nachystané, už len čakať na Vianoce. Galériu otvorím v polovici januára, aj knižočky budú ešte na predaj. 

PS:  Mohla som to len po Vianociach zverejniť.....a nakoniec sa odbaľovali darčeky.

Darčeky, knižka aj rybičky, mali úspech .-) Vnúčik povedal, že  si vraj musí ešte dobre rozmyslieť, aké želania si bude priať .-)

Mnoho splnených želaní v Novom Roku vám prajem.

Jana