Jana P. » Tvorba / 2024-04-06 07:00:02 /  4 komentáre / 21 lajkov

Že jar je skvelá, to je jasné, a nepotrebujete na to čítať žiadne zoznamy? Nuž, možno... ale nie pre každého. U mňa bola dlhé roky jar tým najmenej obľúbeným ročným obdobím. Milovaný sneh sa roztopil (to bolo v rokoch, keď ešte v zime býval), nenávidený hmyz sa prebral k životu a metaforicky i doslova mi pil krv. Neskôr, keď som intenzívne literárne tvorila, ma na jar inšpirácia pravidelne opúšťala. Som totiž človek jesenno-zimného typu. Navyše mi jar kazí aj spoločnosť daňovým priznaním a letným časom. Ale keďže sa zase prirútila, či ju chcem alebo nie, skúsila som sama seba namotivovať týmto zoznamom:

• Dlhšie svetlo. Tma je síce super, ako som písala v obľúbených veciach na zime, ale má aj nevýhody. Napríklad nás väzní v budovách a mestách. Kde nie je pouličné osvetlenie, tam sa zvyčajne neodvážime vkročiť. Lenže keď človek musí makať v zime doslova od svitu do mrku, začne sa po čase cítiť ako v podzemnom väzení. Žiadne prechádzky v prírode po práci, dokonca ešte aj tú záhradku mu tma na pár mesiacov zabaví. Ale na jar sa všetko zlepšuje! Brány tmového väzenia sa otvárajú, príroda sa stáva dostupnou a na príchod človeka sa ešte náležite vyfintí. Svetlocitliví ľudia ožívajú, preberajú sa zo svojho „zimného spánku“, sme bdelší, aktívnejší, ľahšie sa nám ráno vstáva (aj keď mne len do chvíle, kým začne letný čas). Aj toho vitamínu D v koži pribúda. Mimochodom, vedeli ste, že počas jari máme už rovnako veľa denného svetla ako počas leta?

• Viac tepla: Sneh a mráz majú veľa čo do seba, ale chodiť nababušený skoro ako v skafandri, s pohybom obmedzeným hrubým oblečením a večne chladným končekom nosa, to nie je dobre. Na jar ale tepla pribúda a oblečenia ubúda. Už nemusíme byť neustále v pohybe či liať do seba nápoje, aby sme vonku nezamrzli. Môžeme leňošiť na lavičke na slniečku alebo v tráve a je nám fajn, ešte nie horúco. Pred odchodom z domu nemusíme na seba vešať mohutnú výstroj, s postupom jari sa vonkajšie a vnútorné teploty vyrovnávajú. Po dlhých mesiacoch pokojne vybehneme von aj v tom, v čom práve sme. Ani nohy sa nám už nepotia vo vzduchotesných čižmách. Doma môžeme častejšie a dlhšie vetrať, smrady a spóry plesní majú čoraz slabšie šance znechucovať nám pobyt vnútri. Ale aj tak, koho to teplo nevyláka von! A zároveň je teplo primerané, v noci sa dá ešte v pohode spať, cez deň turistikovať.

• Klíčenie a rast: Viem, toto je bod, ktorý ocenia skôr záhradkári. Prípadne ešte obdivovatelia záhradiek a ľudia chodiaci do prírody. Ale najviac potešenia z toho aj tak budú mať asi ľudia, ktorí na jeseň alebo na skorú jar zasadili... a teraz už nedočkavo sledujú svoje úspechy! Je to radosť vidieť, ako plody našej snahy konečne vyliezajú zo zeme. A tie, ktoré vyliezli už pred pár rokmi, sa zase o kúsok zväčšia. Stromy a kríky sa priblížia k želaným rozmerom. Ja viem, keď už sú priveľké, až taká radosť to nie je, ale... Aj izbové rastliny reagujú na jar. Rastú rýchlejšie, majú viac nových lístkov.

• Žiariace žlté kvety: Dlho som rozmýšľala, ako poňať bod „kvety“, pretože bez neho sa výpočet kladov jari určite nezaobíde. Dať všetky kvety do jedného bodu by ale bolo primálo, urobiť pre každý môj obľúbený jarný druh vlastný bod by zase bolo priveľa. A tak som ich rozdelila do kategórií. Pre mňa asi najdôležitejšia je žltá, ktorá hreje pohľad, aj keď ešte nejako prehnane nehreje slniečko. Vlastne sa mi žltá farba spája s jarou viac než tradičná zelená. Sotva je pár dní po sebe nad nulou, začne jej nepretržitá záplava. Najprv tie čudne žltobiele prvosienky v suchej vlaňajšej tráve a teplé žlté odtiene podbeľov. Potom narcisy a môj jarný top – zlatý dážď. Vďaka nemu je pre mňa apríl taký ekvivalent októbra, môjho najobľúbenejšieho mesiaca. Sotva zlaté dažde končia, už to preberajú púpavy, ktoré svojim zlatom takmer vytlačia zeleň z lúk. A uzavierajú to májové iskerníky. Jar je žltej raj!

• Voňavé fialové kvety: Ak možno žltým kvietkom z predošlého bodu niečo vytknúť, tak len jedno: nevoňajú. Teda, nevoňajú typicky kvetovo. Rada síce privoniavam k púpavám, ktoré voňajú ako med (preto ma na jar spoznáte podľa žltého nosa), aj k čudnej, akoby umelohmotnej vôni narcisov a zlatých dažďov. Ale moje najobľúbenejšie vône vychádzajú jednoznačne z krásnych fialových kvetov, ktoré tie žlté neodmysliteľne dopĺňajú. Najprv fialky, potom hyacinty, napokon orgován (najviac sa mi páči jeho divoká, fialová forma).

• Čerstvá zeleň: Súčasne so zakvitnutím zlatých dažďov sa to rozbehne. Zem si založí nový, čistý, intenzívne sfarbený koberec a na stromoch vyrašia svetlé lístočky. Na ich pučanie sa chodím dívať do lesa. Je to nádhera, sledovať tento jedinečný, teplý odtieň, na rozdiel od „unavenej“ letnej tmavozelenej. Listy sú navyše zatiaľ ešte nepoškodené chorobami a škodcami. A hodia sa k žltým a fialovým kvetom!
• Kvitnúce stromy: Kvety som už ospevovala, ale doteraz len tie na zemi a kríkoch. Nesmieme však zabudnúť ani na kvitnúce stromy, či už boli zasadené len pre naše potešenie, alebo… pre naše potešenie v podobe plodov. Pridajme si romantické zasýpanie našich tiel lupeňmi. Ružové baldachýny čínskych čerešní, to je moje. Ale aj obyčajná jabloň kvitne tak krásne (a ešte aj vonia!), že by som si ju bola ochotná pestovať len kvôli kvetu!

• Mláďatá: Nie vždy sú plusom, ja viem. Práve na jar sa najčastejšie rieši problém nechcených mačiatok či šteniatok. Ak sú ale očakávané a chcené, sú úžasné, tešíme sa z ich roztomilosti a hravosti. A takisto sa mi páčia mláďatá priamo symbolizujúce jar – kuriatka, káčatká, húsatká, jahniatka, zajačiky… Škoda len, že nie každý má možnosť ich vídať.

• Kraslice: Veľkú noc ako takú ospevovať nebudem, pre dievčatá to zväčša nie je najpríjemnejší sviatok, najmä ak sa chlapci v ich okolí držia tradície s vedrami vody. Ale zdobenie kraslíc je zábava a ich vystavovanie doplní prirodzenú krásu jari. Existuje toľko spôsobov, že každý tvorivý človek si určite nájde ten svoj.

• Prvé červené ovocie: Jar je skôr obdobie kvitnutia ako dozrievania, ale v jej posledných týždňoch (pripomeňme si, že jar končí 19. – 20. júna) sa už aj nejaká úroda črtá. Najmä na juhu. A na tú sa vždy lačne vrhám, vyhladovaná po zime a skorej jari, kedy, áno, v dnešnej dobe je v obchode ovocie, ale dovážané z ďalekej tramtárie, nečerstvé a svojou monotónnosťou už prejedené. No potom konečne dozrú čerešne a jahody! A lesné jahody, ktoré pre ich odlišnosť od záhradných možno rátať za samostatnú sortu. Vďaka vlastnej záhradke (a predtým vďaka gazdovstvu starkých) mám konečne niečo, čo si možno dať do úst úplne čerstvé, hneď po odtrhnutí. Zároveň sú šťavnaté a chutné, osviežujúce v prvých pripekajúcich slnečných lúčoch.

A napokon, čo tak mať kúsok jari doma v každom ročnom období? Čo i len takej bežnej, z obyčajných podbeľov, prvosienky a fialiek. S mojím malým kúskom jari je to možné. Všetky ručne robené kvietky na tejto dekorácii sú totiž zo šišiek a preto vám nikdy nezvädnú.