Igelitka na pečivo, igelitka na ovocie, igelitka na zeleninu, igelitka na jogurty.... Hrôza! Keď to vidím, chce sa mi plakať. A potom smer pokladňa. Vyložiť nákup na pás a na vrch ďalšia igelitka. Alebo radšej dve. Teraz už plačem. Je mi z toho smutno.

Rozhodla som sa, že s tým niečo spravím. Aspoň malou trochou prispejem do mlyna. Prebrala som zbytky látok a ušila vrecká. Biele na pečivo, farebné na zeleninu a ovocie. A išla do obchodu. A potom znova a znova.... Výsledok? Funguje to. Už rok nepoužívam igeliky. A nákup v pekných vreckách vložím do ešte krajšej nákupnej tašky.

Teraz sa asi pýtate, že prečo teda nemám  v ponuke obchodíku žiadne vrecká? Lebo mi už nezostali. Všetky som rozdala ( a ešte ich zopár rozdám). Zostala len jedna nákupná taška. Onedlho k nej pridám ďalšiu ( ak ju nestihnem  opäť podarovať). Mámt dobrý pocit z toho, keď vidím že slúžia svojmu účelu a mám dobrý pocit zo svojej práce.