Milé sashenky a sashkovia,

ponúkam vám kúsok svojho shabby chic sveta, ktorý som si vytvorila minulý a dotvorila tento rok na loggii sídliskového činžiaku. Je to môj uhol pohľadu, pretože tento typický štýl nevystihuje úplne, ale trochu som sa ním inšpirovala. Tak vitajte u mňa na návšteve.  

Môj príbeh je o znovuzrodenej lavičke a začal ešte v detstve, keď som ako dieťa chodievala k babičke. Na dvore pod strieškou verandy mala veľmi starú, veľa krát natieranú, popraskanú, ošúpanú, zničenú, ale krásnu lavičku. Odkladali sme na ňu zeleninku cestou zo záhrady alebo vo vedre pripravené krmivo pre kačky a sliepky. Za tie roky, ba desaťročia bola ušpinená, ufúľaná, zničená občasným dažďom, ktorý dofúkal až na ňu. Babka si na ňu spomínala ešte z jej mladosti. Cez letné prázdniny bola súčasťou nášho detského domčeka, tak sme ju vtedy poumývali a hrávali sa na nej.
Keď sme pred 4 rokmi predávali po babičke dom, veľa vecí sa vyhadzovalo. Aj lavička skončila vyhodená na kope haraburdia. Nedalo mi to a tak som sa tam večer po upratovaní so sestrou vrátila a lavičku zachránila.
Všetci na mňa pozerali, čo za rárohu som to doniesla k rodičom na dvor. Ale ja som videla jej krásu a nedala sa odradiť. Trvalo mi to nejaký čas, kým som zošúpala opaľovačkou dole farbu zo všetkých vyrezávaných častí. Po víkendoch, pomaličky. Samotné šmirgľovanie trvalo s prestávkami jednu celú sobotu. Pomaly však dostávala nový vzhľad a po niekoľkých mesiacoch sa z nej vykľula takáto krásavica.

Lavičku som opravovala počas niekoľkých mesiacov pred 3 rokmi počas víkendových návštev u mojich rodičov. Nenapadlo mi ju postupne fotiť, ale rada sa s vami podelím o postup, ako sa to celé udialo. Je to lacný a veľmi efektný variant opravy.
Chcela som lavičke zachovať taký starodávny popraskaný štýl, ktorý sa dosiahne krakelovacím náterom a ktorý sa často využíva pri decoupage štýle. Ten náter je však drahý a na takú lavičku ho treba veľa, tak som sa nechala inšpirovať lacnejšou možnosťou a urobila pokus. Očistenú lavičku som natrela 2 poctivými vrstvami disperzného lepidla. Zostala celá hladká a lesklá ako nalakovaná. Lepidlom som vyplnila aj menšie medzierky a pukliny v dreve, väčšie bolo treba zatrieť tmelom a po vyschnutí zarovnať šmirgľom.
Po zaschnutí lepidla treba naniesť farbu. Vybrala som maslový odtieň. Na štetec teba nabrať farby viac a hlavne na väčšie plochy ju treba nanášať rýchlo a poriadne rozotierať. Hladká plocha lepidla spôsobí, že farba na nej nebude držať rovnomerne a postupne vytvorí práve ten želaný popraskaný efekt. Pri natieraní treba zvoliť taký smer natierania štetcom, v akom chceme mať praskliny. Odporúčam natierať kratšie plochy – napr. na sedacej časti, aby nadväznosť farby pri ďalšom nanášaní štetcom nespôsobila machule a porušenie „vzoru“ praskania.
Ak chceme dosiahnuť efekt, že v prasklinách bude presvitať napr. modrá, tyrkisová alebo akákoľvek iná farba podľa želania, natrieme ju ako prvú vrstvu ešte pred lepidlom. A to je celý zázrak. Treba k tomu len fantáziu, čas a trpezlivosť.

K lavičke som na balkóne doladila stolček zo starého šijacieho stroja, ktorý úž nikto roky nepoužíval. Vrchná drevená časť bola už tak zničená a s dierou po stroji, že som zvolila mliečne sklo. Stolček som mala už dávno predtým, len čakal na svoju chvíľku. S lavičkou vytvárajú spolu pre mňa krásnu dvojicu, ktorú dopĺňajú bylinky a kvietky všade okolo.

Tiež som rovnakým popukaným štýlom opravila fľakatý a zničený a tiež zachránený drevený podnos po babke doplnený servítkou.

Zopár jednoduchých detailov ešte doplnilo atmosféru. Plechovky olepené látkami a doplnené jednoduchým viazaním. Alebo olepené zaujímavým papierom. V jednej mám balkónové záhradné náradie, v druhej kvietky, kamienky alebo si do nich môj syn dáva mušle z dovolenky. A pribudnú ešte ďalšie.  

Tiež mi bolo ľúto vyhodiť malý demižónik od vína, tak skončil ako občasná váza na väčšie kvety. Dozdobenie bolo ešte jednoduchšie – kúsok látky s potlačeným ornamentom priviazaný prírodným špagátikom. Zachce sa vám zmeny? Nič jednoduchšie, ako vymeniť za inú látku. Stačí prišpendliť alebo prišiť rukou spoj.

Keď je chladnejšie, prikryjem sa dekou, ktorá do tohto prostredia dokonale zapadá aj s vankúšom.

Takto som si teda vytvorila uprostred mesta oázu pokoja, kde veľmi rada sedím s knižkou alebo časopisom a usrkávam si čajík s mliečkom alebo si pochutnáme na raňajkách. A môj syn sa hráva pri mne, jazdí si autíčkami pod mojimi nohami a tiež po lavičke, ako som sa ja voľakedy u babičky na prázdninách hrávala tiež, akurát s malými zajačikmi alebo bábikami. Takto zostáva so mnou tá úžasná atmosféra z detstva stráveného na dedine aj uprostred sídliska na balkóne v činžiaku.

Občas sa pritrafí aj takýto krásny výhľad. A babička tam aj vďaka lavičke sedáva často so mnou.