SAShE s.r.o. . » Rozhovory / 2017-12-11 06:03:00 /  24 komentárov / 144 lajkov / 4916x zobrazený

Slovensko je krajina, ktorá sa od nepamäti pýši množstvom ľudových remesiel a ručnej výroby. Rokmi síce upadali a dnes máme pocit, že väčšina výrobkov k nám prichádza z Číny, stále však existujú firmy a jednotlivci, ktorí sa snažia naše tradície postaviť na nohy a dostať ich medzi ľudí. Tých najzaujímavejších vám predstavíme v sérii rozhovorov a portrétov, ktoré vám ukážu, že handmade výroba na Slovensku stále dosahuje nové méty.

Posledná návšteva tohto roku nás priviedla do mestečka Bojnice, kde so svojou rodinou žije a tvorí Zuzka Poliaková pod značkou Lilina. Začala s výrobou tvorivých krabičiek pre maminy s deťmi. Jedného dňa objavila vlnu, ktorá sa zakrátko stala materiálom charakteristickým pre jej tvorbu. Za modrými dverami jej domu nás čakali vianoční trolkovia, stromčeky, lietajúce vílky a anjelikovia, ktorí spolu s praskajúcim ohňom v rozohriatom krbe vytvorili čarovnú atmosféru. Pohodlne sa usaďte a začítajte sa do vianočnej rozprávky z mäkučkej vlny. 

Kedy si začala tvoriť?

Tvorím už od malička, ale o tvorbe na plný úväzok som dlho iba snívala. Po strednej škole som odcestovala do Francúzska, aby som sa naučila francúzsky jazyk, ktorý ma fascinoval. Desať rokov som pracovala ako tlmočníčka. Bola to pre mňa veľmi náročná práca, pretože som musela veľa cestovať a prepínať hlavu z jedného jazyka do druhého. Stále som snívala o tom, že sa jedného dňa budem venovať iba tvorbe. Sama som sa k tomu nevedela odhodlať, ale potom, čo ma moja práca absolútne vyčerpala, pricestovala som späť na Slovensko. Narodila sa nám dcérka Lili a ja som si tie tri roky materskej dovolenky veľmi užila. Veľa sme spolu tvorili, pre ňu som vyrobila väčšinu výrobkov, ktoré poznáte z môjho obchodu. Začala som predávať krabičky s tvorivými potrebami, ktoré boli určené všetkým maminám, ktoré chcú tvoriť spolu so svojimi deťmi. Do krabičiek som vložila starostlivo pripravený materiál a návod aj s foto postupom. Zákazníčkam sa to páčilo, ale pýtali si viac hotových výrobkov.

K vlne som sa dostala úplnou náhodou. Zhruba pred dvoma rokmi som nakupovala materiál do krabičiek na tvorenie a v obchode som našla kúsok vlny. Oslovila ma tak veľmi, že som si ju kúpila a túžila som z nej niečo vytvoriť. Vyhľadala som na internete inšpiráciu, vyrobila som prvého anjelika a potom to už išlo, nedalo sa prestať. Toho anjelika mám dodnes. Nikdy som neplánovala, že sa budem živiť rukami. Rodičia mi vždy hovorili, že sa mám živiť hlavou, že je to jednoduchšie, ale to dosť bolelo, takže sa radšej pichnem ihlou, ako prekladať obchodné rokovania v hlave (smiech). 

Čo by si povedala o vlne a o filci?

Filc je úžasný v tom, že sa nestrapká a preto sa dá z neho tvoriť najmä s deťmi. S dcérkou sme si z neho všeličo strihali, šili a lepili. Vlna sa tak trošku plstí, ale je neskutočne jemná. Lili bola vždy veľmi temperamentná, ale keď chytila do rúk vlnu, zistila, že je krehká a musí sa k nej správať ohľaduplne. Anjelika z vlny vždy láskavo nosila a ukladala si ho do postieľky, bola to jej najobľúbenejšia hračka. Jej správanie ma priviedlo k myšlienke, že začnem vyrábať aj vlnené hračky. Filc musel ísť bokom, pretože vlna ma úplne pohltila. Ponúka mi veľa možností, vďaka ktorým môžem realizovať svoje nápady a napredovať.

Akú vlnu používaš na tvorbu anjelikov a ozdôb?

Používam jemnú vlnu z Talianska, ktorá mi vyhovuje najviac, lebo je mäkkučká a dobre sa s ňou pracuje. Je to jeden z najdrahších, ale aj najkvalitnejších druhov vlny. Je veľa typov podľa mäkkosti a kvality. Skúšala som vlnu od viacerých dodávateľov, ale zostala som u prvého, ku ktorému som prišla (smiech).

Pre koho sú určené tvoje výrobky?

Pre všetkých, ktorí radi snívajú. Hovorí sa, že anjeli prinášajú šťastie. Odkedy som ich začala tvoriť, mám naozaj šťastný a krásny život. Je presne taký, ako som si vždy predstavovala. Uvedomila som si, že táto práca ma skutočne napĺňa a určite sa už nechcem vrátiť k cestovaniu, alebo prekladaniu. Spätné reakcie, ktoré prichádzajú od zákazníkov, ma nabíjajú energiou. Nepovažujem sa vyslovene za umelca, to je asi silné slovo, ale hádam sa k tomu raz priblížim (úsmev).

Akí sú tvoji zákazníci?

Zákazníci sú mojim motorom. Niekedy sa ani nepozriem, či mi na účet prišli peniaze za objednávku, ale sústredím na spätnú väzbu. Reakcie zákazníkov sú väčšinou pozitívne. Asi 50 percent zákazníkov sa ku mne stále vracia, čo je pre mňa veľké zadosťučinenie. Vedia, že ak pre niekoho potrebujú darček, môžu sa na mňa obrátiť a niečo vymyslíme.

Vyrábaš aj na zákazku?

Na želanie vyrábam veľa, najmä mimo vianočnej sezóny. Stáva sa, že zákazník napíše v pondelok, že na piatok potrebuje niečo jedinečné pre priateľku. Vtedy narýchlo žiadam jej opis a vymyslíme niečo špeciálne. Často z vlny vyrábam celé rodiny podľa fotky, ktorú mi zákazník pošle. Zákazníci si ich väčšinou zavesia na dvere, alebo venujú ako darček svojim blízkym.

Minulý rok som pre jedného pána vyrábala veľkého anjela s ryšavými vlasmi. Nedávno moju tvorbu na Facebooku komentovala pani, ktorá spomenula, že dostala krásneho ryšavého anjela. To bola ona (smiech)! Aj takto sa ku mne občas dostane spätná väzba, čo ma nesmierne teší.

Kedy vznikli anjelici?

Anjelici vznikli pred dvoma rokmi. Blížili sa Vianoce a ja som náhodou zohnala bielu vlnu. Napriek tomu, že som sa s tým dovtedy nestretla, povedala som si, že by sa mohla hodiť na stromček. Tak som z nej vyrobila prvých anjelikov. O rok na to som už cielene vymýšľala, čo ďalšie by som mohla vyrobiť. Vtedy vznikli anjelské krídla a mini anjelikovia.

Čo ťa inšpiruje?

Asi dcérka, ona je taký malý výmyselník. Vždy sa pri mne motá pri práci a inšpiruje ma svojimi nápadmi. Vraví: „maminka, ešte toto skús a nerob len tých bielych anjelikov, daj tam aj ružovú”. Takto vznikli farebné vílky, ktorým som sa dlho bránila. Všetky výrobky som dovtedy robila iba jemné, biele. Jedného dňa som nabrala odvahu a spravila kolekciu farebných vílok, ktoré ľudí nadchli.

Podobne to bolo aj so zvieratkami. Lili túžila po kufríku s lesom a zvieratkami, tak sme sa pustili do hľadania na internete. Zistili sme, že les v kufríku neexistuje, takže mi nezostávalo nič iné, ako ho vytvoriť (smiech). Postupne vznikli aj obyvatelia kufríka, zvieratká a škriatkovia.

Kde tvoríš?

Viac ako rok som tvorila v obývačke a v kuchyni, čo bolo veľmi zaujímavé obdobie. Rodinu som často upozorňovala, aby sa neobávali, že v polievke nie sú vlasy, ale vlna (smiech). Vlna bola všade, no našťastie mám tolerantného partnera, ktorý sa väčšinou smial, že chodí do práce s vlnou na ponožkách aj kabáte. Mali sme doma tvorivý neporiadok (smiech). Jedna izba v dome bola voľná, tak som si tento rok splnila sen a zariadila ju ako pracovňu. Môžem sa tam kedykoľvek zatvoriť a byť vo svojej „Narnii”, ako to nazýva môj partner (smiech). Chodím tam relaxovať, pretože práca je pre mňa zároveň aj oddych.

Váš dom je zariadený naozaj jedinečne, odkiaľ ste čerpali inšpiráciu?

Kúpili sme si vysnívaný rodinný dom, ale peniaze na prerábku nám už nezostali, preto sme ju realizovali postupne sami. Mám úžasného ocina, ktorý nám veľmi pomohol. Povedali sme mu o našej predstave a spoločne sme ju vytvárali z doma dostupných materiálov. Chcela som krb, ale v dome bol iba komín, tak sme kúpili krbovú vložku a ostatné časti sme vyrobili. Na krbe je parapetná doska z mojej bývalej detskej izby (smiech). Recyklovali sme, čo sa dalo.

Všetko, okrem kuchynskej linky je vyrobené. Komodu v jedálni mi robil oicno asi pred desiatimi rokmi v časoch, keď tento štýl ešte nebol veľmi populárny. Bar je zo starých skriniek, ktoré chcel sused vyhodiť. Stoličky sme našli na smetisku, páčili sa nám, tak sme ich vzali domov a zreparovali. V našom dome sa nachádzajú nezlúčiteľné prvky, ktoré v konečnom dôsledku vyžarujú atmosféru, ktorú potrebujeme, aby sme sa tu cítili príjemne. Teda môj partner všetko akceptuje (smiech).

Je pre teba vyžarovanie materiálu dôležité?

Nezakladám si na tom, ale zistila som, že z ručne robených vecí mám príjemnejší pocit, ako z trendových vecí kúpených v obchode. Zatiaľ nemáme veľa doplnkov, ale povedala som si, že všetko dekoračné, bude od výrobcov zo SAShE. Radšej budem investovať viac peňazí, pretože cítim, že z originálnych výrobkov vyžaruje atmosféra.

Máš doma aj svoje vianočné ozdoby?

Priznám sa, že minulý rok bol taký boom, že som predala úplne všetky. Nezostala mi ani jedna ozdoba na náš vianočný stromček. Tento rok som sľúbila dcérke, že odložím anjelikov aj pre nás. Je náročné odhadnúť množstvo objednávok dopredu, no zatiaľ som neprišla do fázy, že by som vyrábala vianočné ozdoby počas roka. Začínala som vyrábať až v septembri, ale budúci rok plánujem začať skôr.

Kedy si začala premýšľať nad tým, že prejdeš od výroby pre radosť k predaju?

Išlo to postupne. Spravila som päť bielych anjelikov a odfotila som ich na stromčeku v záhrade. Veľmi som sa z toho tešila, tak som ich pridala na Facebook. Krátko na to mi prišlo neskutočne veľa správ s objednávkami, z čoho som bola v šoku, lebo som ich v tej chvíli cielene neponúkla na predaj. Zobrala som to ako výzvu, objednala som si vlnu a vyrobila všetky objednávky. Minulý rok sa to plynule pretavilo do biznisu a začala som tvorbu brať ako prácu. Upustila som od krabičiek a filcu a venujem sa už len vlne.

Vyhovuje ti sezónnosť spojená s Vianocami?

Je to zaberák, ale mám rada nárazové zaťaženie, kedy sa venujem len práci. Vianoce sú pre mňa najsilnejšia sezóna, nemám síce čas na tvorivosť a voľnosť, ale to prichádza potom. V lete sa viac venujem dcérke, záhradke a popri tom kreujem nové veci. Svoje vílky si môžem večer vysnívať a ráno ich vytvoriť. Neviem sa dočkať, kedy si sadnem za stôl a začnem skúšať kombinácie, ktoré sa zrodili v mojej hlave.

Čo obnáša manažovanie zákaziek a výroba?

Ráno vystrojím dcérku do škôlky a začínam pracovať. Otvorím počítač a pozriem si nové zákazky. Všetko si zaznamenávam do knižky. Zaviedla som si systém, ako na strednej škole. Používam farebné ceruzky (smiech), kde si píšem, čo je hotové, čo treba vyrobiť, alebo zabaliť. Doobeda sa venujem výrobe, v piatok balím balíčky a v pondelok posielam. Nie vždy sa mi to darí dodržať, pretože na obed beriem Lili domov zo škôlky. Nemám však striktný režim, robím to, čo momentálne potrebujem vyrobiť.

Ako fotíš svoje výrobky?

Výrobky, ktoré vyrábam na zákazku a potrebujú odísť hneď väčšinou fotím sama, mobilom. Pokiaľ sa jedná o série, ktoré chcem prezentovať a ponúkať na SAShE, vtedy zavolám výborného fotografa a kamaráta Petra Mečiara. Je pre mňa dôležité, ako sú moje výrobky prezentované, pretože dobrá fotografia tvorí polovicu úspechu. Peter ich vždy nafotí inak ako si predstavujem, vyráža mi to dych. Jeho fotografie v sebe nesú tú správnu emóciu. Dodá mojim vecičkám punc, ktorý podčiarkne ich osobitosť. 

Ako stanovuješ cenu? 

Túto otázku nemá asi rád žiaden umelec (smiech). Ak by som cenu prepočítavala na hodiny práce, moje výrobky by boli nepredajné. V tomto smere som trošku perfekcionista a s niektorými výrobkami sa dokážem hrať naozaj veľmi dlho. Anjelika vezmem do ruky stokrát a dotváram ho ešte aj keď ho balím. Cena sa určite neodvíja od počtu hodín, skôr som si intuitívne stanovila sumu, ktorá je prijateľná pre zákazníka aj pre mňa a tej sa držím. Ak sa jedná o zákazku na mieru, cenu určujem poctivo vopred.

Máš obľúbených predajcov na SAShE?

Samozrejme, je ich viacero. Veľmi rada sa kochám pohľadom na tvorbu značky KvetinovyObchodik, mám doma dva krásne venčeky. U LeonaS si robím zásoby čiapok a šálov, lebo mám rada jej pletenú tvorbu a u BAX som si kúpila moju obľúbenú tašku. Náš stomček budú zdobiť aj ozdoby od NoiArt.

AtelierMichael sa mi páči od začiatku, lebo tiež pracujú s vlnou. Napriek tomu, že používame rovnaký materiál, mám chuť si od nich objednať úplne všetko. Dcérke plánujem kúpiť zaujímavú hračku od AtelierA2Z. Je to ten typ hračiek, s ktorými sa dokáže hrať hodiny. Páčia sa mi lapače snov od Dreamstore, či rozpravkové domčeky od Pridavkova.art. Magaelu sledujem už veľmi dlho, je pre mňa skutočnou vílkou. 

Čo by si poradila predajcom, ktorí začínajú?

Hľadať a vydržať (smiech). Tvorivé krabičky boli časovo náročné a úplne som sa v tom nenašla. Pracovala som veľmi veľa a úspech ani spokojnosť neprichádzali, ale vytrvala som. Potom som našla vlnu a všetko sa zmenilo, išlo to úplne samo. Myslím, že som našla to pravé. Ak sa chce niekto tvorbou živiť, je nevyhnutné investovať do profesionálnej prezentácie v podobe fotografií aj opisu výrobkov. Verím, že tento rozhovor ľudí inšpiruje k tomu, aby sa nevzdávali svojho sna.

Aké sú tvoje plány do budúcna?

Bola by som rada, keby to naďalej išlo tak, ako doteraz. Prežívam veľmi šťastné obdobie života. Ak sa budú ľudom páčiť moje výrobky a budú ma podporovať kúpou, najväčšou radosťou pre mňa bude venovať sa tejto práci. Na budúci rok by som chcela svoju tvorbu obohatiť o polodrahokamy. Rada by som sa zamerala na jej výpovednú hodnotu na základe toho, čo daný kameň vyžaruje. Je to prírodný materiál, rovnako ako vlna. Kameň je surový a vlna je jemná, mohla by to byť zaujímavá kombinácia.

Ak sa vám páčilo na návšteve u Zuzky, pozrite si jej obchod na SAShE.sk >>