Keď som bola malá, trávila som veľa času s mojimi starými rodičmi aj rodičmi v záhrade. Blízko Trnavy - zem tam bola tak úrodná, že častokrát začali rásť aj vetvičky, ktorými dedko označoval vysiate riadky. A ako škôlkarka som každému vravela, že budem záhradníčkou... (keď potom rodičia stavali dom, tak som samozrejme chcela byť murárkou...)

Teraz bývam medzi Vysokými Tatrami a Slovenským Rajom. Keď sme sa sem pred 5 rokmi prisťahovali, v záhrade bol obrobený len kúsok zeme a fóliovník bol len opustenou konštrukciou. Na jeseň, keď sme nechali poorať polovicu záhrady, tak mi sused začal vysvetľovať, že je tu veľmi zlá zem "hliniarka" (čiže ílovitá) a nič tu nenarastie... Možno tým že bola zem hlboko zoraná, alebo tým že  niekoľko rokov oddychovala, sa napodiv na miestne pomery celkom vydarila mrkva, petržlen, kaleráby, paradjky, uhorky, tekvice...

Staré stromy tiež priniesli úrodu jabĺk, sliviek, orechov (áno - aj tu blízko Tatier a vo viac ako 600mnm..)

Ale vlastne nie o tomto som chcela... Ešte kým som pracovala (a netrávila niekoľko rokov na materskej postupne s troma deťmi) mi kolegyňa a dobrá kamoška darovala knihu od Jarda Svobodu o Ekozáhradách. Prečítala som, niečo sa mi páčilo, niečo mi prišlo trochu uletené... každopádne, pestovaniu bežnej jednoročnej zeleniny bola venovaná len jedna kapitola.

To že nepoužívame postreky a umelé hnojivá bolo jasné už predtým. Posledné dva roky som upustila aj od orby traktorom - zem neskutočne zhutňoval svojimi niekoľkými tonami, takže používam len rotavátor. Nuž a potom vyšiel druhý diel knihy - Zelenina z ekozáhrady - a ten je celý venovaný jednoročnej zelenine.

Už minulý rok som zem pod skleníkom (teda lexanovníkom) pripravila podľa návodu  a rozdiel bol neuveriteľný... babky z dediny krútili hlavou, ako mohla narásť taká paprika...

A čo je za touto záhradnou záhadou? Je to hĺbkové zúrodnenie záhonu - je úplne jedno akú zem máte v záhrade - je to zmena od základu.

Prečo to píšem? Možno preto že je jar, možno preto že tu máme koronavírus a všetci sme sa ocitli v ťažkej situácii -predaj nebeží tak ako kedysi, možno preto že  niektorí máte teraz viac času, alebo jednoducho máte radi výzvy a chcete skúsiť niečo, čo obohatí vás aj ľudí okolo...

Dva  dni dozadu som sa pustila do ďalšieho záhonu (tentokrát vonku), tak som si povedala, že ho budem postupne fotiť a možno to niekoho inšpiruje...

Rozmer som vybrala cca 1,1 x 2,5 metra. Širší ako 1,2 metra sa neodpurúča, museli by ste doňho šliapať. Nuž a potom máte dve možnosti - vezmete si bager alebo rýľ. Ja bager nemám, takže zostávam pri tom ručnom náradí...

Vrchnú časť dávam hneď vedľa - bola už zo tri roky vylepšovaná kompstom, hnojom, zeleným hnojením, takže to už nie je tá úplne ílovitá zem. Ďalšia vrstva už putuje do fúrika a medzi stromy, na zarovnanie všetkých možných dier a nerovností - tá sa do záhona už nevráti. Hĺbka jamy je teraz na dva rýle - čiže asi 50 cm.

A teraz začneme ukladať sendvič...ako prvé - nejaké drevo, najlepšie hrubšie konáre. Budú sa pomaly rozkladať a udržujú vlahu

Toto prekryje druhá vrstva - hnoj. Máme od tretieho suseda kravský (platila som podhnutím nohavíc..). Ten poskytne potrebné živiny.

A teraz to pekne ušliapť...aby nezostalo veľa medzier. Ďalej príde na rad časť zeme, vylepšíme perlitom (nebojte sa - nie je to polystyrén, i keď sa podobá.... je to expandovaná hornina, zem bude ľahšia a tiež pomáha udržať vlhkosť).

Ešte tajná ingrediencia - drevené uhlie. Toto je trošku väčšia exotika - u nás ho totiž nekúpite (aspoň mne sa to teda nepodarilo). Vo svojej podstate je to také isté uhlie ako to na grilovanie. To je ale cenovo drahé a netuším ani to, ako je na tom  po ekologickej stránke. A tak prišiel na rad poradca google a návod sa našiel...(bratia Češi vymysleli podľa mňa už takmer všetko :) Stačí na to 200 litrový sud, kusy dreva a zápalky. A načo je vlastne dobré drevené uhlie? Veď neposkytuje živiny.... no je to v skratke domov pre pôdny život. Ak sa chcete dozvedieť viac, skúste si vyhladať infomácie o "terra preta". To čo je na fotke - to bol pôvodne plný sud starých konárov.

No a sendvič pokračuje - opäť nejaké drevo (ja som dala štiepku - pozor, nedávajte z ihličňanov), hnoj, zem, perlit, kompost atď. No a to sme už nad pôvodným terénom - tak som popýtala manžela, aby mi pomohol urobiť nízky rám - nie je to potrebné, ale menej bude prerastať burina z okolia do záhonu.

A na vrch si samozrejme necháme len tú najlepšiu zem, zmiešanú s kompostom, dreveným uhlím a perlitom. Uhrabličkujeme a ja som neodolala a večer som zasiala reďkovku. Plán je samozrejme dať tam zeleninu náročnú na živiny - tento rok to bude brokolica, kaleráb, ružičkový kel a nejaký Nero (to je toskánsky kel - aj keby vám nechutil, tak je taký pekný, že ho jednoducho musíte mať...a mimochodom sú z neho tie najlepšie kelové čipsy na svete)

Tak a teraz už len ísť do záhrady, nazhromažiť materiál a začať. Inak, ďaľšia veľká výhoda - tento "permakultúrny hrob" zje rôzne veci zo záhrady, ktoré by ste inak museli niekde  uskladňovať, píliť atď...

Teším sa na jar aj na leto a v ďalšej časti sa s vami podelím o to, ako sa záhonu a rastlinkám v ňom darilo. A dúfam, že som možno niekoho aj trošku inšpirovala :)

Želám všetkým pekný deň a veľa zdravia - aj z vlastnej záhrady

Lenka :)