Pamätáte si rozprávku o plátanej ihle? V škatulke medzi nitkami, špendlíkmi a gombíkmi bývala nespokojná ihla. Nebola to obyčajná ihla. Bola to ihla na plátanie, ktorá však chcela byť ihlou na vyšívanie. Keď prsty navliekli niť do jej uška - cítila, že ma závoj ako nevesta... Bola taká tenká a stále kričala..."Som tenká, zlomím sa"... zlomila sa a malo to ešte dlhé pokračovanie..., stala sa ozdobným špendlíkom, neskôr stožiarom vo vaječnej škrupinke... atď...
Jedna z mojich najobľúbenejších rozprávok.
A tak som si povedala, že také ihly tiež potrebujú bývať ako sa na ctené dámy patrí. V plastových krabičkách sa nikomu nechce bývať a tak vznikli mäkké, hebké šitíčka.
Jedno celé leto som vlnu prala a sušila, jeseň farbila a česala a zimou plstila. A vianočný čas dopomohol, aby vznikli tieto mäkké, hebké šitíčka.

Tak dôležitá a podstatná časť každej kabelky, tašky, aktovky, no veď milé dámy viete... mať po ruke ihlu a niť a veľa krát i zicherku je často na záchranu a na nezaplatenie:)))
A keďže sa blíži ten čas zamilovaných, tak dýchajú srdiečkami, láskou a nehou.

Celé dielka sú ručná práca, mierne krivé, čapaté, nerovné, také majú jednoducho byť...

Stačí ich teraz už len darovať kamarátke, mame, priateľ priateľke, muž žene, atď....

Pekný deň a ďakujem za prečítanie:))))