Narodila som sa ako Divožienka, a tak aj žijem. Baví ma snívať, predstavovať si ...vysnívam si kúsok sveta, časť svojej cesty, krásnu chvíľu a potom ich túžim zažiť...vysnívam si inú bytosť po mojom boku - priateľa, lásku, spriaznenú dušu a chcem ich stretnúť, dotknúť sa ich, prežiť s nimi kúsok ČASU, radovať sa :) To naozaj chcem, a aj keď iné tvory občas vravia „nie, to sa stáva iba v rozprávkach“, pýtam sa radšej „prečo nie?“. Koniec koncov žijem v rozprávke rovnako tak ako oni, i keď na to niekedy zabúdajú – nevadí, spomenú si v pravý čas ;).
Potom príde okamih, keď ich naozaj stretnem - moje bytosti, a keď zažijem krásne chvíle, dobrodružné cesty, objavím čarovné svety. Vždy sa to podarí. Niekedy je to iné ako som si vysnívala, ale iba preto, lebo je to ešte krajšie – vzduch vonia tisíckami rokov sviežosti, vietor mi šepká verše priamo do srdca, sovy ma pozývajú na nočný lov, kúpem sa vo vode z kvapiek kryštálov, ktorá objíme každú moju bunku a pripomenie mi, že aj ja som vlastne voda, niekedy pokojná a stála, inokedy divoká a dravá. Stromy mi rozprávajú prastaré príbehy a orly posielajú znamenia vo svojich pierkach, tancujem na pláži, oblečená do šiat, ľahších ako snehová vločka a do rytmu mi hrajú dúhové farby slnka ponárajúceho sa do hĺbky oceánu....
A tie bytosti, ktoré stretávam – sú nádherné :) Dopĺňajú mozaiku mojej duše a ja zas a znova cítim, že všetko v ŽIVOTE je – je presne tam, kde má byť – každá sekunda, každé slovo, každý dotyk, každý nádych, každá bytosť.
Občas sa stane, že sa stratím - aby som si pripomenula, aký vzácny a krásny je môj svet. Keď sa to stane, kráčam pustou krajinou a v srdci sa mi uhniezdia vtáci spievajúci veľmi smutné piesne, na križovatke ciest sa ku mne pripojí Strach a jeho súputníčky Pochybnosti.
A vtedy si spomeniem na moje bytosti – na moju Červenú čiapočku, ktorá ich tiež stretla v pustom lese, no nedovolila im ovládnuť svoje srdce a večná iskra, tak badateľná v jej krásnom úsmeve ju doviedla domov, do bezpečnej náruče milovanej bytosti.
Myslím na Šípovú Ruženku, ktorá to s čakaním na svojho princa nemala ľahké a chvíľami sa zdalo, že už na ňu zabudol. Ale ona je trpezlivá, hravá, veselá, odvážna a nádherná žena, a na to sa zabudnúť nedá... a tak bude svadba :)
Myslím na svoju Alicu - tá našla Krajinu zázrakov spustnutú, smädnú a bez života, avšak jej nekonečné nadšenie, usilovnosť, nežný oheň a láskavé ruky ju zobrali do opatery, dali jej napiť z dúhovej vody, zasadili semienka smiechu a radosti z krásy, obliekli smutné bytosti do veselých svetríkov a oživili zabudnuté tradície, ktoré vlastne nikdy nemôžu byť zabudnuté, pretože ich máme zapísané hlboko v NÁS. A v Krajine zázrakov teraz vznikajú kúzla, aké ešte svet nevidel :)
A keď myslím na tieto čarovné tvory, zistím, že už nie som stratená.. že som späť v svojej Krajine zázrakov :)
Je tu množstvo láskavých Esmeráld, ktoré vedia, že vnútri každého človeka, nech je na prvý pohľad akýkoľvek, sa skrýva žiarivé slnko, ktoré vie presvetliť aj tie najšedivejšie dni. Sú tu Ariely, ktoré vďaka svojej odvahe nájdu to, čo ešte nikto z ich sveta nevidel, Snehulienky, ktoré veria, že nakoniec bude dobre a ak nie, tak je jasné, že to ešte nie je koniec, je tu Pocahontas, ktorá žije svoj indiánsky sen, počúva stromy, rozumie zvieratám a miluje Majoránku. Každá bytosť TU je čarovná a všetko je TU možné – stačí si to len predstaviť :)
Ale vlastne, veď vy to viete - ste predsa tiež vysnívané BYTOSTI, vzácne tvory z Krajiny zázrakov vo farebných svetroch, hrejivých čiapkach plných múdrosti, lietajúcich šáloch, v sukniach, v akých tancujú víly pri východe slnka. Nosíte opasky pre nespútaných a tašky, do ktorých sa zmestí jeden celý malý svet. Vaše náramky sú utkané z lúčnych kvetov a vesty upletené z vlny tých najveselších ovečiek. Na krk si vešiate orlie pierka a na nohy obúvate sedemmíľové ponožky.
A my Vám za to z celého srdca ďakujeme :)

Di (jedno De z DeDe :))