Pod našou horou je zima krásna. Aj keď inde nie je sneh, u nás je bielo, alebo aspoň stromom a hore, plotom a domom kraľuje inovať. V krboch praská oheň, z komínov sa valí dym. Nebo je posiate hviezdami a tma je naozaj tmou. 

Pripomína mi to detstvo, naša hora, náš domček a aj náš stromček. Aj preto vianočná výzdoba u nás nie je veľmi bohatá, ale skôr nostalgická, pripomína tých, ktorí boli v mojom živote dôležití a už nie sú na zemi. Starých rodičov. 

A tak aj náš stromček nie je moderný a náš adventný veniec nesie v sebe každý rok posolstvo prírody a toho, čo nám matka zem dala. Tvorím vždy z toho istého, ale vždy inak. Recyklujem staré ozdoby, veci z ateliéru pod horou a aj kvetinového ateliéru (aj taký mám :)). Vybehnem do hory na mach, lišajníky, šišky a konáriky. Zo záhrady máme orechy, ihličie a zeleň. A tento rok nesmeli chýbať ani macramé drobnosti.

Jelene, parôžky, husličky, vtáčiky a koníky. Tie mi pripomínajú mojich starkých a krásne detstvo na dedine. Zdobia náš stromček a aj iné zákutia. Zeleň a klásky voňajú horou a poľom. To čarovné detstvo...