Je pre mňa neuveriteľné, že už to bude takmer rok čo bývam vo vlastnom..... ten čas uplynul ako voda. A ešte prekvapujúcejšie je ako veľa vecí je stále v štádiu – „nedorobené“. Jednako za to môžu financie, (ktoré sa stále nie a nie množiť presne podľa mojich potrieb :) ) ale v oveľa väčšej miere za to môže môj perfekcionizmus alebo ako hovoria ľudia okolo mňa to, že „zase veľa vymýšľam“!
Nuž musím priznať, že občas bol môj postup nákupu dosť neštandardný – napríklad kúpiť najprv podnos (krásny, drevený, s patinou z Bella Rose – no čo Vám poviem rozprávka) a samotný stolík na ktorom bude stáť až o mesiac neskôr ..... o tom, že oba stáli približne rovnako, čo tiež asi nie je bežné, radšej ani nehovorím... :).
Čo už so mnou – keď raz nájdem nejakú veci, o ktorej som presvedčená, že je „TÁ PRAVÁ“ nemôžem si predsa miesto nej kúpiť praktickú a cenovo rozumnejšiu variantu nie?
Doteraz najdlhšou „story“ spájajúcou nájdenie tej pravej veci, veľa veľa môjho vymýšlania a čakanie na dostatok financií je príbeh o policiach do obývačky. Poviete si, aký už tu môže byť problém? Pre naše mamy, ktoré mali na výber 3 varianty v rôznom prevedení žiadny – ale pre tvorivého človeka, ktorý má k dispozícii neobmedzené hĺbky internetu......nuž osudným sa mi stal tento obrázok na Pintereste:
Spĺňal všetky moje kritériá – jednoduché a variovateľné police, v základných farbách kombinovateľných s čímkoľvek, na prvý pohľad pôsobiace dojmom chaosu, ktorý však má svoj vlastný systém – mali iba jediný nedostatok – u nás sú nezohnateľné.
Po tom ako som sama seba asi 3 mesiace neúspešne presviedčala „že mi postačia aj klasické policové zostavy“ obrátila som na rod mužský a opýtala sa „len tak informačne“ :) či by bol problém také niečo zostaviť. Po tom ako som si vypočula „že zase vymýšľam“ a chvíľke zamyslenia, dostala som uspokojivú odpoveď že spojovacie prvky na obrázku by sa dali nahradiť aj inými variantami a teda je to „zkonštruovateľné“. Hurá!!! Moje veci teda veselo ležali ďalšie 3 mesiace v škatuliach na zemi, kým som dala do kopy financie aby som mohla osloviť stolára. Našťastie poznám pána, ktorý má kvalitnú prácu a ceny sú porovnateľné s tými v obchodoch.
Prišiel, pozrel si obrázok, (a ešte jeden demonštrujúci, že v strede potrebujem jednu väčšiu „dieru“ na TV, ktorú som si mimochodom doteraz nekúpila :D) zmeral si stenu na ktorej mali byť police umiestnené a rozlúčil sa s tým, že mi pošle 2 návrhy s cenovou ponukou. Poslal......a hádajte čo? ...............ani jeden sa mi nepáčil!
Zobrala som teda pôvodný obrázok a znovu sa obrátila na rod mužský :) - tentoraz si to odniesol kolega v práci, ktorý sa na jeho smolu priznal, že by nebol problém nakresliť to ako technický výkres v programe autocad.....a tak kreslil.....a ja som mala zopár maličkých otázok typu „a nedalo by sa toto presunúť sem, alebo sem?“ (ale naozaj som sa miernila :)). Výsledok bol takýto:
Šťastná teda volám pánu stolárovi: „Mám návrh na police.“ „ A ktorý ste si vybrala?“ „Ani jeden, nakreslila som si svoj“.......... v telefóne ticho.....a potom opatrná otázka: „A viete, že nie všetko čo si na papieri nakreslíte bude aj stáť?“ :) . Tssss, klasický chlap! Po ubezpečení, že výkres je „technický“ a robil ho muž, pán stolár uznal, že je to v poriadku môžem mu ho poslať a pustí sa do výroby.
Do samotného finále sa ešte vyskytlo pár zádrheľov:
- napríklad pre mňa nepochopiteľný fakt, že to isté množstvo dosiek v béžovej povrchovej farbe stojí 4x toľko ako rovnaké množstvo v béžovom dekore dreva,
- to, že ak sú stolári pri vynášaní políc do bytu dvaja a výťahy sú v dome tiež dva môže sa pokojne stať, že zopár políc stále pokojne stojí dole vo vestibule, kým stolári nechápavo prepočítavajú tie v byte :)
- klasický zákon schválnosti kedy máte zásuvku umiestnenú presne za tou policou, ktorá má zadnú stenu.....
- klasický zákon panelákových „rovných“ stien a podláh spôsobujúci, že spodná polica je tesne pri stene a najvrchnejšia je od nej už dobré 3 cm ďaleko hoci police majú rovnakú šírku....
Napokon sme sa ale dopracovali k zdarnému výsledku a moje veci si už dôstojne odpočívajú v „TÝCH PRAVÝCH POLICIACH“!
PS: týmto ďakujem všetkým zúčastneným osobám, ktorým som počas procesu pílila uši a nervy a napriek tomu priložili ruku k dielu a umožnili jeho vznik – ešte raz ďakujem :).