35 lajkov / 508x zobrazený
Bol piatok, slnko pražilo až sa mestským holubom lýtka zapaľovali a ja som čakala na Jáju, veselo si podupkávajúc do rytmov romantického remixu zo spievajúcej fontány. Z dlhej chvíle som sa zadívala na párik čmágajúci sa na lavičke a hlavou mi preblesla myšlienka, čo by asi spôsobil agarový rez v kombinácii s pečenou klobásou, na ktorú sa ma Jája chystala pozvať. Zo závažnej reflexie ma ale vytrhla skupinka japonských turistov, ktorá sa práve štylizovala do formácie pučiaceho lotosového kvetu. Ich dvorný fotograf s kanónom v ruke odpočítaval na prstoch tri, dva, jeden a práve keď zo seba fontána vytryskla najúpornejší cícerok, všetci sa radostne usmiali. Empaticky vrúcne som sa potešila z vydareného záberu, no keď sa skupinka začala rozchádzať, všimla som si, že druhý lupeň sprava akosi vytŕča z radu a s divokým mávaním beží ku mne. Nadšená Jája o chvíľu vtrhla do mojej intímnej zóny a hneď chcela vedieť, ako sa mi to pozdávalo, či nebola príliš frapantná a či dynamiku svojho tela dostatočne pripodobnila ružovému lotosu. Až vtedy som si uvedomila, že začala turistická sezóna, kedy sa naplno prejavuje Jájina vlastenecká chuť reprezentovať rodnú hrudu. A keďže náš jediný sprievodca má čo robiť, aby uživil frajerku a nezaopatreného trpasličieho králika, rozhodla sa Jája dostať na cudzie fotografie bez toho, že by sa musela trápiť na sprievodcovskom kurze a učiť sa naspamäť číselné údaje o počte obyvateľov nakazených stredovekým čiernym morom. Hneď som ju preto pochválila a rozhovorila som sa o kvalitách jej najnovšieho záberu. No Jájina pozornosť začala klesať, len čo sme prišli k dominante nášho mesta, fascinujúcemu gotickému chrámu. Pred bránou totiž stála mladá alžírska rodinka a zúfalo vyzerala niekoho, kto by zvečnil čarovnú chvíľu, o ktorej budú doma rozprávať za chladných zimných večerov. A to už Jája vetrila príležitosť. Zádumčivo si založila ruku pod bradu, zahľadela sa do slnka a s vetrom vo vlasoch postávala v blízkosti nič netušiacej rodiny, ktorú práve snímal okoloidúci pán. Kým sme s Jájou došli ku stánku s klobásami, spríjemnila svojim úsmevom fotografiu detskému táboru z Olomouca, pred talianskymi mladíkmi sa tvárila, že študuje zobrané Kantove spisy, maďarských dôchodcov zneistila vyplašeným pohľadom na technické múzeum a ruské nohejbalistky podporila zdvihnutým palcom a žmurknutím. Pri bravčovine v črievku som potom musela skonštatovať, že dnes podala bravúrny výkon, za aký by sa nemusela hanbiť ani Paris Hiltonová a keď to takto dobre pôjde ďalej, za chvíľu bude slávnejšia ako košický zlatý poklad. Takže, keď najbližšie uvidíte skupinku turistov, skúste sa zadívať pozornejšie. Možno sa s nimi práve fotí Jája.
Ulož medzi obľúbených
Kontaktovať predajcu
10 
24
