Milí priatelia, stiahla som PIESOK A PIESKOVÉ TVORENIE ZO SVOJHO OBCHODÍKA NA SASHE. Dovolím si napísať Vám prečo. 

V roku 2013 sa v časopise objavila správa o pánovi, ktorý sa venuje výrobe obrázkov z farebného piesku. Techniku prezentovali v lúčanských kúpeľoch ako terapiu umením. V lete počas pobytu v rámci táborov deti vytvorili kolektívny obraz s rozmermi 2,5 krát 1,5 metra.
„Vznikla myšlienka zhotoviť ešte väčší obraz. Pre Lúčky vybrali ako predlohu dielo od maliara Alfonza Muchu Štyri ročné obdobia. Hotový obraz s rozmermi päť krát dva a pol metra bude zložený zo 190 tabuliek“. Prvé tabuľky už zdobia steny jedného z kúpeľných domov.

Ja som sa s maľovaním pieskom a Igorom K, (tak sa volal, tento pán spomínaný v časopise), stretla v Žiline v roku 2011. Stále hľadám nové materiály a technológie na tvorenie. I keď som pracovala pre jedno veľké vydavateľstvo, tvorenia sa nevzdávam. A tak sme začali spolupracovať. Nakupovala som od neho malé tabuľky a neskôr veľké tabule i magnetky. Spolupracovali sme na projektoch, tvorivých dielňach a teambuildingových tvorivých pieskových workshopoch. Piesky si našli priestor v inkluzívnom vzdelávaní aj pri práci s klientami denných centier seniorov. Boli súčasťou konferencie Asociácie lektorov a kariérnych poradcov. Projektu Zdravá duša školy v školách v Košiciach a v Žiline. Pre mestskú časť v Košiciach sme tvorili pieskovú mapu. 

Covid však zasiahol do našej spolupráce. Čiastočne sme to kompenzovali ponukou on-line tvorenia – mandál, obrázkov a malých magnetiek. 

Toto leto som mala pracovne vyťažené výstavami a táborom. Ozval sa mi v júni  a bolo to také rýchle päťminútové reportovanie kto čo, kedy a ako. A ako si dobre pamätám ....hundrala som. Nejak som nemala dobrú optiku na veci verejné a podnikanie Poznáte to, občas je káva černejšia. Koncom júla som mu priala k narodeninám – online.... Neozýval sa, nereagoval na mail, mobil vypnutý. Nevenovala som tomu pozornosť, mysliac si, že určite niekde dovolenkuje u syna žijúceho v zahraničí, konečne keď sa dá cestovať. Koncom augusta som chcela dohodnúť pieskové tvorivé dielne.

Nezávisle na tom,  mi  masér udivene rozprával príhodu ako sa mu „stratila klientka“ z iného mesta. Bezdetná žena, skončila v nemocnici, stratila (ukradli jej?) mobil a nevedela sa, kým ju neprepustili a nedoliečila sa s nikým skontaktovať. Neuveriteľné? Ani nie, koľkí z nás si pamätajú čísla v mobile? Na FB som našla v profile kontakt na Igorovho syna a napísala som mu, Žiaľ zastihla ma smutná správa. Pán Igor „zomrel na začiatku leta a s ním vraj aj jeho výtvarná tvorba a tabuľky, ktoré robil s vášňou.“

Igor bol veľmi tvorivý, akčný a zaujímal sa aj o pestovanie rastlín, chov hydiny a výrobu tinktúr a bylinkových likérov. Dostala som od neho kostihojový zázrak aj dulový likér a nádobu na pestovanie paradajok „dolu hlavou“. Neustále niečo vylepšoval a majstroval a bol optimista, ktorý vždy pri komunikácii so mnou videl veci v lepšom svetle. Aj keď pri našom prvom stretnutí dostal pokutu, keď ma viezol s pieskami na stanicu, smial sa. „Vykecal“ sa z toho a piesky sa mu predražili o 10 EUR ako to komentoval. 

Nechce sa mi veriť... Neodkladajte telefonáty... Som smutná.

Karinka M.