Tento rok asi patrí vílam, lebo všade, kam pozriem, vidím ich v rôznych podobách...len v lese som nevidela ani jednu jedinú. Nevadí, jednu mám aj doma, teda dve, ale hlavne tú jednu som trocha využila na fotenie. Mne sa to zapáčilo, ale jej sa odnechcelo robiť mi už modelku...tiež nevadí, fotiek je do zásoby dosť, mám teda inšpirácie a námetov až-až. Niekoľko zrealizovaných je na svete a na moju radosť sa dostali aj do sveta, za hranice naše a snáď aj tých všedných dní...dosť bolo slov, ide sa do práce, pripravila som si pre vás maľované čítanie a pomedzi obrázky vám niečo porozprávam...
...o tom, ako som vytiahla tú moju domácu vílu od lakovania nechtov, do záhrady prevetrať sa na náš čerstvý dedinský vzduch a hodila som jej na hlavu tento krásny modrý venček z nevädze a jednej krasuľky - ona pre zmenu na mňa hodila tento škuľavý výraz, ako inak, pobaviť sa, naschvál...
.......................................................................................................................................
...nuž tak schytala niečo ako kázeň o tom, ako sa má tváriť profesionál a vystrúhala mi ešte rôzne grimasy. Nakoniec sme sa nejako dohodli, rozumiem, že robiť modelku nie je žiadna sranda...a šli sme po nové kvietky, uvili spolu farebný venček, víla sa upokojila a mne na radosť vykúzlila sťaby herečka tento snový výraz:
.....................................................................................................................................
Záberov vzniklo veľa, vybrala som pohľad spredu (un face) a teda môžme začať, načrtla som si portrét sienou pálenou
a teraz sa dostávame k tomu, čo sa (ne)dozviete v ateliéri. Totiž, začiatky sú rôzne...niekto si robí sieť a podľa nej zväčšuje, niekto prenáša cez pauzovací papier, niekto si pripraví zväčšeninu cez kopírku, obkreslí z rubovej strany na okne a následne pretlačí na maľovací podklad, niekto vlastní tzv. projektor a premietne si to priamo na plátno (najľahší spôsob, ale treba investovať). Skoro všetky uvedené spôsoby som vyskúšala, kým som prišla na to, že najlepšie sa mi načrtáva štýlom "ako vidíš tak maľuj" čiže od oka, rovno na ostro, ako vidím, tak behám štetcom po plátne, nevadí ak sa to spočiatku nepodobá, ide o spontánnu maľbu... ako nám to vravel učiteľ v školskom ateliéri, najlepšie dielo je vždy také, ktoré vzniká od srdca.
.......................................................................................................................................
Po náčrte pridávam červenú, nech výsledný obraz žiari hrejivým nádychom, postupne zapájam aj bielu...
..........................................................................................................................................
Tu si to všade, kam treba, podkladám bielou a odteraz sa striktne držím toho, kde som si určila bielou svetlo.
..........................................................................................................................................
Keďže bol podvečer a opieralo sa o nás pri fotografovaní zapadajúce slnko, troška žltej nezaškodí, ale naozaj len málo, pri žltej dvojnásobne platí "menej je viac"
........................................................................................................................................
A už sa teraz patrí priznať ďalšie letné farby, ako je zelená...
...............................................................................................................................................................................
...a modrá farba...tu zisťujem, že oko napravo je posadené príliš blízko nosa, zatiaľ s tým nič nerobím, lebo sa sústredím sa rozhodenie farieb, ale to, že mi nesedí súmernosť tváre, si zapisujem za uši :-))
.........................................................................................................................................
No a ružová, svetlá i tmavá, patria neodmysliteľne k detstvu, mladosti, radosti a vílam, letu a prírode, nesmie chýbať ani tu, postupne dopĺňam kvietky, ruku a pracujem na detailoch na celej ploche...
....................................................................................................................................................
Tu si už pripomínam, čo som si zapísala za uši a naprávam, nech víla vyzerá ako víla, oko je na svojom mieste, pridám ešte kontrasty a obraz v tomto stave by som za určitých, iných okolností mohla považovať za hotový...
..............................................................................................................................................
ale rozhodujem sa, že ho dokončím "poriadne", takže asi takto:
..............................................................................................................................................
detail k tomu:
................................................................................................................................................
Zatiaľ vznikla táto séria víl alebo dievčat s kvetmi
............................................................................................................................................
Ukážka, aby ste si vedeli predstaviť veľkosť, prípadne aj rámovanie.
...ďakujem za prečítanie a prajem vám krásnu jeseň, ja asi ešte prehovorím moju domácu vílu na jedno jesenné fotenie :-)