...dali by ste si? Nech sa páči, podáva sa malinová šťava, čerstvá, zatiaľ ako pastva pre oči, v košíku. Je tu ďalší zo série "ovocie", po dlhšom čase som si zas sadla k práci s fotoaparátom a niekoľkokrát sa zasekla, s cieľom zvečniť zopár momentov procesu tvorby.
○○○
1. záber, ako vidieť, začiatok ostáva u mňa nezmenený, siena pálená (rozumej hnedá farba) a umiestnenie kompozície. Tieto úplne prvé momenty mám rada, vtedy zvyknem, ako sa vraví - trpieť samomluvou, to znamená, že sa musím s niekým poradiť a s kým iným, ak nie sama so sebou? Teda "radím si" ako to bude, keď to bude. Vôbec sa nebojím, že ma niekto začuje, lebo skoro vždy je v tom čase už noc a všetci spia (určite viete o čom hovorím)...ale ak náhodou maľujem cez deň, tí moji sú už zvyknutí na moje monológy, takže je to v poriadku takisto :-)
○○○
2. záber, tu už beriem farby, a každej prisúdim svoje miesto. Priznám sa, túto časť nemám veľmi rada, lebo je to technická záležitosť, kde-čo-ako.
○○○
3. záber, ááá prichádza moja obľúbená kapitola príbehu každého zrodu obrazu, a síce, plánujem kontrasty, kde bude najväčšia tma (žeby pod lampou?) a pomaly si pred očami rysujem imaginárny finálny stav diela, čiže ja to vidím už akoby pred sebou hotové, zatiaľ čo sa ešte len rysuje budúca podoba...v podstate sa hrám, snažím sa to brať "zoširoka", určite nemaľujem postupne po maličkých plochách, ale pracujem na celej ploche, občas to aj preženiem s farbou, alebo aj zájdem ďalej, za vymedzené kontúry, ale nijako to neberiem tragicky, ide o expresívnu maľbu, inšpirovanú impresionistickým štýlom. Ono je to tak. Ak sa chcete naučiť maľovať, nesmiete sa báť. A keď sa prestanete báť, vtedy vás to začne baviť a budete si to skutočne užívať.
○○○
4. záber, takže kontrasty aj rozmiestnené farebné plochy by sme mali, ideme ďalej - košík, ovocie aj listy dostávajú reálnu podobu. Stále sa však hrám, ale ako v každej hre, aj tu sú pravidlá, ktoré ak dodržíte, máte veľkú šancu, že dielo zaujme, že tam bude to, čo má byť, a nebude to, čo nemá. Zopakujem základné veci: kompozícia, svetlo, tieň, prelínanie farieb - pozor, s citom, lebo hrozí zašpinenie - nestraším, len týmto pripomínam, že "tréning dělá šampióny".
○○○
5. záber, modelujem ovocie, v tomto prípade maliny a ich typický vzhľad. Tu sa trocha lepšie musím pozrieť na predlohu, ako to presne vyzerá, akú stavbu tela tomu príroda nadelila. Modelujem aj košík a popritom listy, sem-tam ťuknem aj do pozadia, podľa momentálneho stavu farby na štetci...prezradím vám tajomstvo, ale nehovorte nikomu - ak nechcem plytvať farbou otieraním do handričky, otriem štetec o pozadie na obraze a tým zabijem dve muchy jednou ranou :-))
○○○
6. záber, kto sa vie dobre pozerať, iste si všimol, že pribudla malá zelená malina, totiž rozhodla som sa, že ju do obrazu pridám, veď medzi zrelým ovocím sa vždy nachádza aj nezrelé a celkom príjemne to môže oživiť celkový dojem z diela, dodá tomu sviežosť. Takže zelená malina, fajn, máme ju tam. Ešte zostáva dovypletať košík a máme aj ten.
○○○
7. záber, hurááá, sme vo finále! Domaľovala som ešte listy detailnejšie, všade po obraze som "pobehala" so štetcom a vyladila svetlá a tiene, prípadne nerovnosti na košíku, lebo je dôležité, aby veci aj pevne stáli na podložke, keďže majú svoju váhu a z obrazu to divák musí cítiť. Ak by niečo "padalo", divák bude pociťovať akýsi nepokoj, že niečo nie je v poriadku, ale pri ovocí to nie je tak zložité dodržať, ako aj pri košíku, vážnejšie je to pri sklenených nádobách, ktoré majú prísny pravidelný tvar.
○○○
8. záber sa takmer nelíši od predošlého, je to už úplný finál. V čom sa líši nepoviem, vyhlasujem súťaž - kto si to všimne, ten vyhráva - dobrý pocit sám zo seba, že je skvelý pozorovateľ.
○○○
9. záber, tu vám poskytnem pohľad na detail, pre zaujímavosť, nech máte možnosť pozrieť sa aj zblízka.
To je všetko, páčilo sa? Na otázky rada odpoviem pod článkom. Teší ma prinášať vám občas niečo z môjho ateliéru, lebo takisto si rada pozerám ako tvoríte vy, o ktorých práci zas ja nemám "šajnu". Je pekné si navzájom niečo takéto zdieľať. Ďakujem, a zas niekedy nabudúce...