Neviem presne povedať, kedy sa u mňa prejavili prvé príznaky tohto "zákerného ochorenia", ale pravdepodobne to driemalo niekde v mojich génoch... i keď ako mama vraví, preskočilo to generáciu :)

   Vášeň pre vetešníctvo spoznáte jednoducho, keď sa vám pri pohľade do deduškovej dielne rozjasní zrak a zastaví dych zároveň, keď cítite dávno minulé príbehy stále živé v ohmataných veciach, keď po príchode do sedliackeho domu kam vás odpratali na prázdniny, najprv preskúmate stodolu a pôjd,... takto by som mohla pokračovať veľmi dlho, ale mám taký nejasný pocit, že nemusím ďalej vysvetľovať.

   Taká zdravá láska k starinkám nemusí byť len o zvláčaní harabúrd. Malá skorá ranná prechádzka po burze starožitností má svoje nesporné čaro, nech sa už zúčastníte z akéhokoľvek dôvodu, a že bývajú ozaj rôzne! Toto leto som "veteš - vášni" totálne prepadla... au :) Na svedomí to má moja túžba ozvláštniť svoju dielničku pár kúskami s atmosférou. Náradie, ktoré má drevené rúčky totálne lesklé a vyhladené dotykmi mnohých dlaní, to bol prapôvodný plán... ak ma trochu poznáte, už tušíte, že neostalo len pri ňom.

Ani koliesko-mánia nenechala na seba dlho čakať, ich využitie je naozaj mnohoraké a potešia najmä milovníkov INDUSTRIAL štýlu.

Kolieska som poriadne odmastila, vyčistila a dostali nástrek kriedovou farbou. Farbu som pred úplným uschnutím na pár miestach očistila tak aby presvital pôvodný kov. Na záver vrstva vosku.

Takto vznikol môj nový držiak na brko a stojančeky na fotky. Ešte stále špekulujem čo s tou stále funkčnou ručnou vŕtačkou, idea už by bola, len ju zrealizovať :)

Tak trochu zázrakom som s pánom vetešníkom zjednala za dobrú cenu i skvelého pomocníka - knihársky lis. Pôvodne som pokukovala po trochu inom, ten však je beznádejne nedostupný a tento drevený splní účel rovnako a tiež má svoje čaro.

Moja rada: ak sa vám niečo páči, nedávajte to okato najavo a rozhodne skúste rozumne zjednávať, pán vetešník to od vás očakáva :)

Niekde pri prechádzkach pinterestom sa zrodila moja mánia pre olejničky. Poznáte ten pocit, keď vidíte úžasný nápad a poviete si: "tak toto si musím skúsiť".

Tu hľa, zdroj mojej inšpirácie:

Tuná moje úlovky, vykúpila som v ten deň hádam všetky i keď niektoré z fotky poutekali :)

A tu už moje prevedenie, postupovala som ako pri kolieskach:
dôkladne očistiť, odmastiť, nastriekať, farbu mierne ošúchať, celé zavoskovať...

Dotvoriť si ich môžte rôzne, ja som použila transfer nápisy i vlastnoručné čiernym permanentným markerom

Tak posúďte sami, či sa mi vydarili. Ešte sa im chystá vhodná polička (vopred díki bratu) a rodinné čiernobiele fotografie dostanú u nás čestné miesto.

A aby ste si nemysleli... nepoznám len tyrkysovú farbu :)

To je taká - tá domáca veteš, ktorá sa občas nájde u každého z nás a ani po burzách netreba chodiť...

V neposlednom rade sa dá medzi starinkami uloviť pár  rekvizít na fotenie, ale to už z mojej galérie isto dobre poznáte. Používam ich rada a často.

Napríklad  drevený koráb pri fotení lodného denníka

... alebo takmer harrypotterovské okuliare pri fotení denníka DARY SMRTI

A na záver sa vždy snažím ponúknuť nejaký "dezert" a veru ani teraz to nebude ináč...prosím pokochajte sa  jedným vzácnym úlovkom.

Tuší niekto z vás, čo to je?

Dávne raznice na modrotlač, pomerne veľká sada pekne pospolu.

.

Môžte si ich prehliadnuť aj po menších častiach, tuná jedno malinkaté čísielko a zopár písmen

... ozdobné bordúry v rôznych vzoroch a veľkostiach

A úplne na záver jedna dobrá rada. Po burze treba chodiť s doširoka otvorenými očami, tie najväčšie poklady bývajú častokrát skryté v mäteži haraburdia, kam by vás ani nenapadlo pozrieť!

Lisbet