Katarína Kúsek je energická mladá žena, ktorá v dedinke Ladice založila krajčírsku dielňu a šije pod značkou Konvalinka. Špecializuje sa na výrobu podložiek do kočíkov a rôzneho kočíkového príslušenstva. Všetko šije na mieru pre svoje zákazníčky z celého Slovenska. Prečítajte si, ako sa z mladej ženy stala jedna z najúspešnejších predajkýň a dozviete sa o nej niečo, čo ste vôbec netušili.

Ako ste začali so šitím podložiek do detských kočíkov?

Mám dva príbehy. Prvý príbeh je o tom, ako som hľadala činnosť, ktorú by som vedela naučiť ženy, ktoré sú po materskej dovolenke a nevedia sa vrátiť do pracovného života.

Som totiž sociálny pracovník - vzdelaním aj srdcom. Chcela som sa orientovať  na rôzne marginalizované skupiny, ktoré nemajú dobré pracovné príležitosti a pomôcť im. Napríklad ženy, ktoré sú vzdelané, ale neprijmú ich do práce, lebo sa im nepáči ich farba pleti. Alebo ženy, ktoré nemajú dostatočné jazykové vzdelanie na to, aby si našli prácu. Hľadala som univerzálnu činnosť, ktorú by som ich mohla naučiť. Vyšlo mi šitie. 

Teda úplne na začiatku bola idea, že si so spolužiačkami z vysokej školy založíme občianske združenie a budeme ich učiť šiť. Chceli sme si kúpiť vyšívačku a vyšívať detské kresby na oblečenie, tašky alebo šiltovky.

A ten druhý príbeh?

V tom čase sa mi akurát narodilo druhé dieťa, Dorotka. Začala som riešiť výbavu a moje šitie sa zameralo na dieťatko. Šila som jej šaty, sukničky a úplne prirodzene prišla aj podložka do kočíka. K nej sa pridali aj veci, ktoré človek pri kočíkovaní potrebuje - nánožníky, fusak, strieška alebo rukávniky. A dala som ich na SAShE.

S akým počtom vecí ste začínali?

Na SAShE som našla galériu On.a.Ona a veľmi sa mi páčila. Úplne s malou dušičkou som si povedala, že vyskúšam nahodiť svoju tvorbu, veci, čo som šila pre dcéru a možno to bude niekto chcieť.

Ušila som ďalšie podložky pre kamošky, ktoré videli tú moju a chceli takú istú. Ani som za ne nebrala peniaze, bola som rada, že sa im páčia. Tým pádom som hneď mala fotky vecí a mohla som ich dať na SAShE. Človek tam nemôže prísť s jednou vecou. Viem, že som si stále vravela, že tá prvá strana musí byť plná. Odrádzalo ma, keď niekto nemal vyplnenú prvú stranu, tak som si povedala, že ja začnem s deviatimi vecami.

Ako sa vám rozbiehal predaj?

Tých deväť setov sa predalo veľmi rýchlo. Boli to podložky do kočíka a nánožníky. (Pozn.red. – Naozaj sa predali veľmi rýchlo, prvá vec do 24 hodín od vloženia.) O moje výrobky bol hneď záujem, z čoho som bola strašne prekvapená a potom sa to veľmi rýchlo rozbehlo. Úplne si to nepamätám, ale zrazu som vôbec nič nestíhala. Mala som štvormesačné dievčatko, štvorročného syna a ešte popri tom som chodila do školy, lebo ja som blázon. A takto jednoducho sa to spravilo a to občianske združenie upadlo do zabudnutia, lebo som sa v tomto cirkuse proste zamotala (úsmev).

Ako vyzerala na začiatku vaša dielňa? 

Ja šijem už asi päť rokov - dostať sa tam, kde som teraz, trvá veľmi dlho. Kým som si vybavila dielňu a pokúpila si všetky veci...
Zo začiatku som mala tridsať centimetrové pravítko a namiesto krividiel pokrievky. Strihala som na zemi, v obývačke. Mala som šijací stroj v spálni, ktorý je starší ako ja. Je to Veritas,  v puberte som si na ňom šila oblečenie. Mala som ho rok a pol alebo dva, až potom som si našetrila na nový Singer. 

Zákazníčky mi samé ukázali, po čom je dopyt. Keď som niečo nemala v ponuke, ženy mi o tom písali a žiadali to. Postupne som zaradila všetko, o čom mi písali. Niekedy som odmietla zákazku, ale keď som videla, že už tretia žena pýta to isté, tak to naozaj potrebujú.

Od začiatku som mala v profile P-čko, keďže podnikám s manželom. To nám na začiatku pridalo na dôveryhodnosti, vyzerali sme ako malý podnik, no pri tom som šila doma. V mnohom mi to vyhovovalo. Žena si nepovie, že: "som podnikateľ, môžem tomu venovať 16 hodín denne". Ja sa musím ráno zobudiť, musím dať prať a musím postaviť polievku a medzitým si môžem odskočiť šiť. Niekedy varím a ešte odpisujem na SAShE, potvrdzujem zákazky, kontrolujem platby. 

Žena je multifunkčná sama o sebe, aj keď nie je matka. Máme tieto schopnosti a robíme sedem vecí naraz. Muži to robia proste inak. Jeden deň pracujú, ďalší perú. Mne by to tak strašne vyhovovalo, ja im toto závidím (smiech).

Ako ste zvládli skĺbiť podnikanie, manžela a dve malé deti?

Chcem, aby ste vedeli, že ja som v prvom rade matka, až potom som všetko ostatné. Môžem iba chváliť moje deti, lebo celý ten čas, kedy ja pracujem... a ja pracujem veľa hodín denne... sú neuveriteľne samostatné. To, že sú také skvelé, to mi vlastne umožnilo všetko, čo sa teraz deje.

Zo začiatku som mala Dorotku v šatke, kojila som a šila. Alebo som ju mala ako Jednoducho Mária v kočíku, vedľa stroja, alebo bola v kresielku a hrala sa s látkami - ona sa vedela veľmi dobre zabaviť. Zároveň sme mali Jakubka, ktorý nechodil do škôlky. On mi dosť pomáhal. Všetci sme boli spolu... na tie začiatky, keď toho nebolo až takto veľa, rada spomínam. Keď mala Dorka dva roky, robili sme vankúšiky ako darčeky k objednávke, zo zvyškov látok. Trhali zvyšky vatelínu na malé guličky a robili také malé vankúšiky. Obidvaja sedeli na zemi a trhali a strašne ich to bavilo.

A vás manžel? 

Zo začiatku som si to pred ním musela obhájiť... nebral to vážne! Ale teraz to už berie vážne a naozaj mi pomáha. Podľa mňa, je to v mnohých rodinách podobne: keď začne žena predávať niečo handmade, tak sa na to muž díva tak zvrchu, že sa hrá. Ale treba vytrvať, netreba sa tým dať odradiť.

Teraz, už aspoň tri roky, chápe, že je to niečo, čo má význam. Neviem, kto by bol doma s deťmi, keď sú choré, keď treba ísť k zubárovi. Neviem si predstaviť, že by som sa vrátila do normálneho zamestnania, nemala by som na to proste priestor. Takže aj pre neho je dobré, že si môžem zariadiť čas tak, ako mi to vyhovuje. On sa nemusí starať o deti, môže sa venovať svojej kariére a ja nesedím len doma, ale mám svoje vlastné podnikanie.

Kedy ste pocítili potrebu mať v dielni posily?

Asi pred rokom som sa rozhodla, že súrne potrebujem posily a aj preto som si prenajala tento priestor. Vrátila som sa k svojmu pôvodnému konceptu - hľadať ženy, ktoré si bežne ťažko nájdu prácu. Už rok sa snažím zostaviť tím a ešte som ho nezostavila, beriem to tak trochu ako neúspech. Cítim sa tu dobre, ale je to pre mňa zbytočne veľké. Toto nájomné je pre mňa zbytočný luxus. Tak, ako to robím tento rok, tak som to mohla robiť aj doma. Ženy som našla, ale moja skúsenosť je zatiaľ taká, že tieto ženy majú veľmi zlé pracovné návyky. Keď máte zákazky, je to nepredstaviteľné.

Zo začiatku som bola šokovaná a hľadala som ďalšie a ďalšie. Časom som zistila, že je veľmi veľa prekážok. Napríklad sa stávalo, že ženy boli nespoľahlivé, nedali vedieť a neprišli. Sem-tam sa dievčatá prišli opýtať, či môžu prísť niečo vyskúšať a zarobiť si. Zaučila som ich, no potom zistili, že ich to nebaví.

Bol to pre mňa stratený čas. Investovala som ho do nich a ja som nemohla robiť svoju prácu. Keby ma mal niekto nahradiť, potrebovala by som dve ženy na osem hodín denne. Dokázala by som ich zamestnať, zaplatiť a motivovať ale museli by podať profesionálny výkon. To je pre mňa prvoradé - kvalita šitia.

Koľko strihov podložiek do kočíkov a doplnkov teraz šijete?

Mám vyše štyristo strihov podložiek a sto ďalších doplnkových vecí. Keď nemám na kočík strih, tak posielam zákazníčkam inštrukcie, ako si kočík odmerať. Najradšej mám zákazníčky, ktoré presne povedia, čo chcú. Potom viem urobiť podložku, ktorá je maximálne na mieru a nikde sa nešmýka.

Keď robím na podložkách do vozíčkov a kočíkov pre hendikepované deti, tak vtedy kočíky meriam osobne. Každý je iný, keďže sú prispôsobené potrebám detí.

Šijete aj do kočíkov pre hendikepované deti? Ako ste sa k tomu dostali?

Cieľová skupina hendikepované deti je pre mňa dôležitá. Pri praxi na vysokej škole som sa veľmi často dostávala do kontaktu s hendikepovanými deťmi. Mala som možnosť spoznať potreby mamičiek, ktoré tiež chcú mať krásne kočíky a chcú vyriešiť problém s omrvinkami v kočíku. Nemôžu si kúpiť ani len univerzálnu verziu podložky, pretože invalidné kočíky sú tak špecifické a prispôsobené hendikepu dieťaťa, že neexistuje iná možnosť, ako ušiť veci na mieru.

Aby som kočík mohla odmerať, tak sa stretneme v niektorom meste, alebo mi kočík na pár dní privezú. Niekedy vycestujem za nimi ja alebo manžel - vie pomerať kočík aj sám. Pre štandardné kočíkové objednávky tieto služby neposkytujem, ale tu je to treba.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?

Ja nemám dni, mám skôr týždeň. Jeden typ veci sa robí celý deň - napríklad v pondelok a utorok robíme podložky, ktoré boli zaplatené do istého termínu. V stredu robíme drobnosti, ktoré dokážem zveriť aj pomocníkom. Idem s deťmi na krúžky do Nitry a obehám galantériu, banku, poštu... a všetko, čo musím vybaviť v meste. Potom sa vrátim a zvyšok týždňa robíme, čo treba. 

O štvrtej poobede sa deti vracajú zo školy alebo škôlky a sú tu so mnou, pokiaľ nepríde manžel a nevezme ich domov. Ja pracujem do deviatej, do desiatej večer, alebo aj celú noc, keď je veľký nápor. Posielať vecičky neskoro je pre mňa je neprípustné. Aby som dokázala svoje záväzky ustáť aj napriek tomu, že som si zle zorganizovala čas, tak šijem aj po nociach - aby som zásielku mohla odoslať podľa plánu.

Zároveň nie som workoholik, trávime veľa času s deťmi a chodíme na výlety. Na dovolenku so sebou berieme podložky a kočíky a fotíme ich, alebo nakupujeme látky. Je to také smiešne pomiešané - všade ťaháme prácu, ale aj veľa oddychujeme ako rodina.

Ako oddychujete?

Hrám šach s Jakubom. Máme radi divadlo a nenecháme si ujsť žiadne nové predstavenie v DAB v Nitre. A keď necestujeme po Slovensku s deťmi, tak sa všetci spolu bicyklujeme. Okrem toho rada čítam knihy, stále si kupujem nové a nové, ale nestíham ich čítať. Pripravujem sa na to, že príde deň, kedy možno budem mať čas. Nemám ešte ani tridsať rokov, tak si vravím, že kým som plná energie musím makať, aby sme potom mali viac voľna. Teraz ho nie je veľa. Neverím, že niekto, kto je na prvej strane predajcov na SAShE, má voľno.

Keď sme sa pýtali malej Dorotky, čo by chcela robiť, keď bude veľká, povedala, že momentálne by chcela byť cukrárka a robiť torty. Nechcela by si šiť, ako mama? Že nie, nechcela, lebo krajčírky nemajú čas. 

..

Ak vás zaujalo Katkino rozprávanie a chcete si pozrieť jej výrobky, kliknite na obrázok: 

Konvalinka >>

Podložky do detských kočíkov