Návštevy u Sashe tvorcov, to nie je len taká hocijaká vec. Zvykneme ich prívetivo označovať ako nákuky, nahladnutia a skvelé čítania, majú však dve strany. Prvá je tá príjemná: stačí sa doma pohodlne usalašiť a kliknúť, a aj bez šibnutia čarovným prútikom sa sezam začína otvárať a my môžeme s pôžitkom sledovať, ako sa ozubené kolieska ďalšieho úspešného príbehu začínajú roztáčať, ako pekne a plynulo zúbky do seba zapadajú a ako ich tvorca udržiava v chode, naolejované a bezchybné....

Žiaľ, z každej návštevy sa treba pobrať domov, a tu sa začína minca preklápať na tú odvrátenú stranu. Zrazu začíname vidieť svoju existenciu neprikrášlenú a drsne reálnu.  A tá drsná realita je, že zatiaľ čo podnikavá Zuzka z Rimavskej Soboty len tak mimochodom rozbehne ďalší úspešný biznis, ja sa nedokážem rozhodnúť ani čo dnes budem variť na obed. A zatiaľ čo na Sashe vznikne nová firmička, ja nekonečné hodiny riešim tvar koberčeka v predsieni, farbu veľkonočnej výzdoby, dĺžku šnúrok do nových topánok a výšku ich opätkov.

Po poslednej návšteve som sa však rozhodla. Áno, rozbieham biznis, náramkový. Stačí objednať niekoľko kilometrov pamäťového drôtu, vymyslieť farebné kombinácie, aké ešte oko nevidelo a ucho nepočulo, a ďalšia Sashe návšteva sa môže konať u mňa!

Moju radosť pri vybaľovaní prvej várky objednaných drôtov začala kaliť nejasná predtucha, že pamäťový kruh asi existuje v rôznych priemeroch. A že objednať nič netušiac tú najmenšiu veľkosť nebol akurát ten najšťastnejší  podnikateľský ťah...

Moje sny o náramkovom impériu utrpeli vážny otras, a boli spolu s nekonečnou špirálou pamäťového drôtu zasunuté do zabudnutia piateho šuflíka, medzi iné projekty typu "od desiatich k piatim". Z nachystaných korálok som si síce navliekla náramok k svetríku od Ježiška, ale na ruke sa nachádza znervozňujúco presne na mieste, z ktorého by ho človek rád niekam posunul - keby sa posunúť dal. Jedným slovom, nesedí, a aby toho nebolo málo, urobila som si takéto nesediace náramky hneď dva (keďže svetrík má dva rukávy).

Tento dlhý úvod do témy bol potrebný k zrozumiteľnosti a pochopeniu nasledovného: k nesediacim náramkom som  sa rozhodla vyrobiť si farebne podobné náušnice. Ale - a tu je ten pes zakopaný- bez objednávania nových dielov.

Čím máme menej komponentov, tým vynaliezavejšie musíme postupovať. Ja som na to išla takto :

Na začiatku je iba ručne robená gulička a drôtik.

Guličku (z hmoty schnúcej na vzduchu) pomaľujeme akrylovými farbami a lakom na nechty, z drôtika (o priemere 0,30 mm) si urobíme guľku podľa  môjho vlastného návodu.

Teraz prichádza na rad nevyhnutné  improvizovanie.

1. Prvá improvizácia : drôt namiesto ketlovacích nitov

(drôt o hrúbke 0,7 mm, predávajú v potrebách pre záhradkárov)

- na drôt navlečieme drôtikovú guličku, zalomíme proti vyvlečeniu na spodnej strane,

-  navlečieme všetky diely, z ktorých bude náušnica pozostávať a drôt zalomíme o 90 stupňov,

- drôt otočíme na opačnú stranu o 360 stupňov, aby vzniklo očko,

- drôt ovinieme podľa potreby, môžeme aj ozdobne obmotať a nahradiť tým chýbajúce komponenty.

Téma bodkované :)

samozrejme, môžeme zakomponovať aj korálky a čo je práve poruke.

2. Druhá improvizácia : novodobé komponenty

V mojich šuflíkoch sa ešte ponevierajú rôzne fimové guľky. Zistila som, že sa dajú viac menej pohodlne prekrojiť, a vyrobila som si z nich náušnicové komponenty. Lak na nechty neodkladať!

3. Tretia improvizácia : ešte novodobejšie komponenty

tieto vznikli vystrihnutím z obalu od zmrzliny a následným zavarením okrajov nad sviečkou ( na rozdiel od plastových fliaš, ktoré sa teplom príliš deformujú, sú steny zmrzlinovej nádobky hrubšie a zostávajú rovné)

4. Štvrtá improvizácia : drôtikové kvietky

Zatiaľ som ich videla len ako súčasť náhrdelníkov, sú ale oveľa všestrajnejšie. Lak musíme naniesť aspoň v troch vrstvách.

5. Piata improvizácia : asymetria

Pri vyrábaní náušníc je počet komponentov, rovnako ako počet uší, v ideálnom prípade párny. Ak narazíme na korálky - samotárky, možeme ich za použitia jednotiaceho prvku navzájom kombinovať. V mojom prípade som použila rovnaké bodkované kvietky, ktoré robia z rôznych náušníc rovnocenné partnerky. 

Takto som sa prepracovala a preimprovizovala až k náušniciam drôtikovo-kvietkovo-lakovo-fimovo-pestrofarebným. Na začiatku boli ale náramky, a aj keď ich raz po mne asi zdedí víla Amálka, bez nich by som sa do náušníc nepúšťala. Občas nás posunú ďalej aj omyly a trapasy...

... z toľkej farebnosti by mala aj Frida Kahlo určite radosť....