...píšem článok o našich adventných trhoch. Toho roku viac ako inokedy balansujem medzi nestíhaním, zlým svedomím, že nerobím to, čo by som mala a pocitom, že už sa opakujem... business as usual. Čo by som ale neurobila pre moje verné čitateľky (už Viktor Hugo vedel, že dobré knihy potrebujú dobrých čitateľov a dobré žurnály zas potrebujú dobré čitateľky, takže mama, Janka, Terka, Zdenka & co, dúfam, že ste tu :)))
Ako som už raz písala, prípravy spočívajú aj v hľadaní a nachádzaní rôznych starých kúskov, ktoré podčiarkujú výnimočný charakter našich trhov.
Moja zberateľská neresť ma už doviedla na rôzne prekvapivé miesta - povaly, pivnice, šopy, stodoly... V tejto pivnici som zakopla o podivný nález, girlandy z plastových gulí. Keďže gule tvorili neoddeliteľnú súčasť koša, o ktorý som mala záujem, chtiac nechtiac som ich musela zobrať so sebou.
Doma som ich použila na ďalšie tvorenie. Drsné gule s trblietkami som natrela bielou akrylovou farbou a pomocou transférového lepu na ne aplikovala motív vytlačený laserovou tlačiarňou (tí, čo čítali môj predchádzajúci žurnál, by mali byť v obraze).
Je to obrázok kláštora v našom meste, ktorý sa nachádza v neustálom stave rozpadu a renovácie - na jednom konci sa renovuje plnou parou vpred, na druhom konci veselo chátra plnou parou vzad... V rámci môjho osobného ťaženia za záchranu fasády kláštora sú všetky moje tohoročné tvorivé počiny zamerané na tento úmysel. Boj s veternými mlynmi, viem, dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha by mal zo mňa radosť...
Jeseň bola toho roku nádherná a my sme využili každú možnosť na zber materiálu na tvorenie (niekto do tašky nakladá, niekto vzápätí z tašky vykladá... :-))
S nálezmi z lesa som gule dekorovala: šišky smrekovca, lišajníky, mach... Aby boli gule trvácne, použila som ihličnaté vetvičky z vyhodeného umelého venca.
Hladké gule som oblepila papierom zo starej knihy, nastrihanom a natrhanom na malé kúsky, a trikrát prelakovala matným lakom.
Visačky na gule som vyrábala pomocou kláštornej pečate (na tento účel určite ešte použitá nebola).
Použila som na vzduchu schnúcu hmotu, bielu a sivú s betónovým efektom.
Pomaľovala a patinovala som ich akrylovou farbou.
Na guliach sa pekne vynímajú.
Toľko ku guliam, ktoré by boli skončili v smetiaku, a teraz slúžia na skrášlenie príbytkov.
Svojimi kláštorno-záchrannými aktivitami som nakazila aj kamarátku Gabi, ktorá mala nápad predávať na trhoch poháre s keksíkmi. Zaobstarali sme sklené poháre - dózičky v dvoch veľkostiach: malé na rumové guľky, veľké na vanilkové rožky a zatiaľ, čo ona a jej susedky vypekali, ja som ozdobovala dózy. Tu je séria v prevedení "natur": čipka, špagát, šišky, škorica, visačky, lišajník, ihličie...
Ani ženičky nezaháľali a vďaka nim sme naplnili a popredali takmer sto pohárov.
Kulisa na predávanie pohárov: korková nástenka potiahnutá čiernou látkou s pripichnutými papierovými podložkami (súčasť mojej zberateľskej výbavy...).
Mlynček na kávu je nález zo smetiska, k téme keksíky sa samozrejme dobre hodí a vyzerá spokojný ;)
Predávať som toho roku vôbec neplánovala a jak sa mi to zas vymklo spod kontroly...
Drevené visačky z predošlého žurnálu boli tiež na predaj.
Rýchly veniec: z pevných drôtov vyformovať kruh, obmotať ihličím a brečtanom. Na štyroch miestach uchytiť rovnako dlhé šnúry, zviazať a pridať hák. Zavesiť, osvetliť, rozvešať formičky a šišky.
Pivnice a povaly vydali svoje poklady. Vzácny nález a skvelá kulisa na predaj drôtikových husľových kľúčov je citara.
Ručne viazaná zbierka kázní z roku okolo 1750.
Vyhodený obal z huslí, staré knihy, vyšívané spodky, dokonca hlinený nočník ;)
Uschnutú vŕbičku som v poslednej chvíli vytrhla z rúk kata, ktorý ju chcel posekať na márne kúsky :) Zabetónovaná v plátennom koši môže ešte roky slúžiť...
Improvizácia pri dekorovaní stánku s jedlom :)
Košíkov ešte viac ako vlani...
Privolávanie snehu...
Privolávanie lásky...
Iba pre ilustráciu, ako sa jabĺčka do sveta na vandrovku chystajú...
Keď cifrujem, tak cifrujem. Bielkovou polevou som namaľovala vločky na okno.
Ide to veľmi ľahko dole, takže odteraz budem robievať častejšie ;)
Veľmi vďačné osvetlenie, u nás zvané "anjelské vlasy"; tiež patrí do obľúbenej kategórie "za málo peňazí veľa muziky".
Nakoniec bola naša usilovnosť odmenená aj zhora: po zotmení začalo snežiť. Čo viac si človek môže priať :)
Ako každý rok prajem všetkým krásny Advent!