129 lajkov / 1996x zobrazený
Americkí vedci už zistili a dokázali všeličo. Že maslo je zlé a margarín dobrý. Že maslo je dobré a margarín zlý. Že mlieko je škodlivé a že mlieko je zdravé. Americkí vedci s plnou vážnosťou dokázali, že morské panny v skutočnosti neexistujú, a tiež zistili, že ľudia veria všetkému, čo zistili americkí vedci.
Americkí vedci zistili, že ľudia, ktorí sa dobrovoľne zapájajú do dobročinných akcií, žijú dlhšie, majú nižší sklon k depresii a k vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Pomaly aby som sa začala báť, že sa vďaka mojej neuváženej dobročinnosti dožijem veku, kedy ma budú musieť zastreliť ;-)
Aj toho roku som totiž zažila akčnú jeseň, plnú dobročinných aktivít na záchranu kláštora v našom mestečku (podobnosť s chlapcom, snažiacim sa lyžičkou preniesť more do jamky v piesku čisto náhodná).
Z čista jasna som sa rozhodla produkovať tašky s logom kláštora: motív som pomocou transferového média preniesla na pevnú ľanovú látku...
... tašky som ozdobila pomocou šablóny, čiže papierovej podložky pod cukrovníky...
... a následne som nekonečné hodiny ručne prišívala logá na tašky, tak ako voľakedajšie obyvateľky kláštora benediktínky, v dobe kamennej... Namiesto plánovaných sto kusov bolo kvôli môjmu predpotopnému postupu práce nakoniec s odretými ušami tašiek päťdesiat.
Podstatne jednoduchšie je vyrobiť drevené kľúčenky...
Ďalší, v adventnom období patrične neprekvapivý, ale vždy dobrý nápad: ozdobovanie medovníkov. Okrem vianočných koníkov, hviezdičiek, srdiečok a anjelov sme (ja a moja pravá ruka, pekárka Gabi) nachystali Gingerbread-mužíkov. Ak poznáte medovníky z dielne pik-nik, určite poznáte postavičky so srdiečkom, milé a obľúbené. Snáď nám tvorkyne nebudú mať za zlé, že sme pre úplne inú cieľovú skupinu napiekli podobné, len v tomto chladnom období viac oblečené. Zdobila som ich v "mužskom" aj "ženskom" prevedení a priamo na trhoch na želanie písala na srdiečka mená.
Pre zjednodušenie práce s objednávkami boli všetci muži pokrstení na meno Maxl,
tety počúvali na meno Gretl (aj keď niektoré by sa mohli volať Zitka, podľa mojej tety, na ktorú sa podobajú).
Aj tety so šteklami mali svojich priaznivcov...
Vianočné ozdoby z orechových škrupín som sa toho roku rozhodla posunúť smerom od kvantity, keďže kvôli chorobe orechov je počet škrupín obmedzený. Vznikla séria mrňúsov, maľovaných zvieratiek...
... takisto domčeky a stromčeky.
Staré formičky som použila na výrobu vintage drôtových ozdôbok...
Moje fotky vznikajú len veľmi sporadicky a náhodne, čo ma následne vždy mrzí. Z tejto série nemám bohužiaľ ani jednu fotku hotového produktu. Na obrázku nižšie je jedna takmer hotová ozdoba, už len čipku si domyslieť...
Úplne najjednoduchšie srdiečka pre začiatočníkov: modelovacia hmota, pečiatka, vitrážna farba, kúsok drôtu, kúsok špagátu, hrdzavá rolnička a dve - tri voľné poobedia.
Stromčeky, iná forma, ten istý princíp.
Šiškovému vencu som už jeden žurnál zasvätila. Takto vyzerá v prevedení veniec adventný.
Toto všetko, a ešte oveľa viac, predávam na našich známych adventných trhoch. Bohužiaľ, dobrá fotka môjho stánku tiež neexistuje; len náhodou ho v štádiu zrodu cvakla mobilom kamarátka a poslala mi nasledovnú fotku, aspoň niečo...
Úplne vpravo vidieť aj jednu zavesenú tašku
Keď sme už pri trhoch, nie som si celkom istá, do akej hĺbky prebádali americkí vedci tému, ktorá mojim prípravám na trhy dominuje: téma zberateľstvo. Ktovie, možno aj zberateľstvo predlžuje život a môj údel je tromfnúť korytnačku Harriet, ktorá sa ako najstarší živočích planéty dožila 176 rokov...
V každom prípade, už pred dvesto rokmi povedal vášnivý zberateľ Goethe: Zberatelia sú šťastní ľudia, ich život je plný prekvapení.
Jedno prekvapenie som zažila v lete v komore u starej mamy (už zase som snorila v tmavých kútoch zadných stavaní): našla som toto pamätné rádio, z ktorého dával František Kryštof Veselý každé nedeľné poobedie svetu na známosť, že túžba po domove nedá mu dlho spať a že naše šťastie odletí jak z cigarety dym... a s dymom odletelo aj rádio...
... aspoň naoko som ho zrenovovala,
... tak, ako aj škaredé tienidlo jednej nájdenej lampy, ktoré som starým papierom oblepila...
... a šup s nimi do nostalgického kútika našich adventných trhov. Ľudia totiž nechcú len nakupovať...
... ľudia chcú vidieť, čudovať sa, spomínať, usmievať sa...
Na stene visí tácka a formy na srnčí chrbát. Šišky som sa pokúšala odfarbiť v Save, s otáznym efektom.
Takto sa tu zabýval macko, má skrátka štýl...
Zbierka kuchynských nádobiek, niektoré len tak v regáli na chodbe...
... niektoré v teréne, ako táto polievková misa.
Výsledok mojej nezáväznej a nie celkom nezištnej debaty s farmárom od susedov: desať balíkov slamy, ktoré som čiastočne porozmiestňovala po trhoch...
... polovicu som použila ako sedenie okolo ohniska. Úspech tohoto útulného kútika bol rovnako veľký ako neúspech môjho foťáka, ktorý sa pokazil práve pri večernom fotení...
Čo s touto stenou - ruinou? Na zakrytie tých najdivokejších dier som na ňu nalepila rad notových papierov, ešte z čias mojich hodín klavíra v minulom tisícročí.
Notám pristane husľové púzdro...
... sme my veru muzikálni...
Kupujete tiež mlieko v sklených fľašiach, ktoré nie sú vratné? Čo s nimi? Hm, napríklad...
... naplniť lišajníkmi, orechami, šiškami, skombinovať haluze a vetvičky...
V prípravnej fáze treba nachystať aj stoly...
... na stoly svietniky pre čajové sviečky...
... podokladať cifrované jablká...
Nasleduje kaleidoskop rôznych pekných zátiší fotených haprujúcim foťákom, po prípade telefónom, ospravedlňujem sa...
Pre tento rok sa brány našich trhov znovu zavreli.
Prajem krásny advent a tiež dobročinne dlhý a zberateľsky šťastný život!
10 
