Moja babka bola pred časom chorá. Zápal priedušiek. Vybrala antibiotika, sirupy od kašľu (najprv tie čo odporučil lekár, potom tie z reklamy), ale aj o mesiaci kašľala jak tuberák. Tak sme jej kúpili klasiku. Prieduškový čaj. Doniesla som babke balíček , teda čajík zabalený v papierovom vrecku s nápisom Prieduškový čaj - sypaný. Chyba. Babka nedôveruje ničomu čo nieje dôkladne zabalené ideálne v igelite a nemá farebný krikľavý obal s nápisom ako nenormálne to funguje (zaručená úľava, 100% účinok a pod). Proste žiadny handmade abo čokoľvek prírodné. Proste to musí byť "KUPNE"
Babka otvorila ovoňala a pýtasa :" tato co? to šeno?" "Ne babi to čaj na predušky" Babka zaloví vo vrecku fartuha a vytiahne okuliare (po prababke, ona dobre vidí okuliare nepotrebuje len "ked tote ľudze pišu takym malym pismom to predtým pisali normalne, neznam co še tak šaľa" :)
Vytiahla návod na použitie a číta nahlas: Dve lyžičky drogy zalejte...
Babka sáčok zabalila a hovorí,ž esi ho spraví večer bo teraz má veľo rboty a ľeci na cinter i do koscela.
Večer nás zobudil hluk v chodbe. Hned som vyletela,že čo tam buchoce pred polnocou. A tam moja babčo. V jednej ruke motyka v druhej prieduškový čaj.
" Babča vy co robicie?" opýtala som sa zdesene.
"Idzem to zakopac na zhradu. Mne treba,že by mi tu prili policajti me zavrec bo mam doma drogy?"