Mám rada inakosť, mám rada farby a pekné veci, a peknú hudbu, ale aj divné veci a kvietkované látky a veľkých psov. Veci, čo nemám rada sa snažím pochopiť a tolerovať teda ak nikomu neubližujú. Čo však nedokážem pochopiť je totálna zadubenosť. Dne smi prišiel mailík. Výzva. Za záchranu tradičnej rodiny:
8.4.2011, Urgentná výzva na "MODLITBOVÝ ZÁPAS" za ochranu rodiny
Kresťanská občianska iniciatíva "POMOC NÚDZNYM" vyzýva všetkých kresťanov k celoslovenskému MODLITBOVÉMU ZÁPASU za ochranu tradičnej rodiny a za zastavenie totality homosexuálnej ideológie.
O super, tak našu podotýkam tradičnú rodinu idú naši bratia v kristu chrániť pred útokmi zákerných homosexuálov. Ešteže ich máme. A že sa nás tak starajú. Zhodou okolností, som pred pár dňami videla film Bruno. Dobre bola to ina psychiatria,ale o tom inokedy. Čo ma dosť pobavilo bola scéna ked prišiel k inštruktorovi karate aby sa naučil brániť pred útokmi homosexuálov. A ten mu hovorí, že treba dávať pozor, lebo homosexuály útočia zozadu :D
Ja som asi dosť nevšímavá, lebo na našu tradičnú rodinu zatiaľ neútočil nikto. Alebo sú tie zvrhliská také prešibané, že to robia nenápadne?
Medzi mojimi poriateľmi sa nájdu heteráci, aj gayovia, umelci, hudobníci aj akademici, dokonca sa kamarátim aj z nejakým tým metalistom a čo robia v spálni ma vonkoncom nezaujíma. Ale fakt, že nie. Na hodnotenie ľudí mám iné kritéria a podľa nich som si ohodnotila aj váženú kresťanskú iniciatívu.
Takže ako matka "tradičnej rodiny" musím úprimne vyhlásiť, že " totalita homosexuálnej ideológie " mi je bližšia ako totalita pseudokatolíckej homofóbie.