Ani sám neviem, čo mi to napadlo :-) ......Asi sa chcem len s vami podeliť o tom, čo som zažil. Možno to všetko bude len subjektívny pohľad.....
Veď, čo už len chlapi o pocitoch a bolesti žien pri pôrode môžu vedieť??????
Máte pravdu......Nevieme to a ani si to nevieme predstaviť. Ale podľa mňa to môžu povedať len tí, ktorí to zažili....
Ja vám chcem povedať o pocitoch, ktoré som zažil ja a možno aj pomôcť budúcim mamičkám, ktoré sa rozhodujú či mať pri sebe milého, alebo nie. Ja som to šťastie mal až 2 krát. Máme dvoch krásnych synov.
Poviem vám pravdu...Bola to zmes napätia, strachu, obrovskej bolesti, radosti......a mojich najkrajších zážitkov v živote. Obidva pôrody prešli hladko.....aspoň podľa lekárov, ktorí pri tom boli.
Viem, že mi je moja manželka vďačná za to, že som bol pri nej. Za tú psychickú podporu, za každú spoločnú kontrakciu, za pohladenie, za neustále povzbudzovanie, že to zvládne.....povedala mi to.
Je to len taká malá pomoc v porovnaní s tým, čo prežívala moja manželka. Obdiv a vďačnosť patrí jej za to, čo si musela vytrpieť a prebolieť. Vďačím jej za našich krásnych synov.
Ten obdiv patrí nielen jej, ale aj vám.....všetkým ženám......
Konečne môžem povedať, že som bol pri pôrode a že som videl....ale len videl a nie cítil....aká je to bolesť......
Dámy....klaniam sa pred vami.
Viem, že to vždy tak nejde. Niekedy nechce mať žena žiadneho chlapa pri sebe, inokedy k pôrodu nechce ísť chlap a niekedy to ide cez operačnú sálu.... Ale aj napriek tomu je „byť pri pôrode“ to najkrajšie čo som zažil.
Verte mi, prajem si, aby každý chlap, ktorý to na začiatku všetko spôsobil....bol aj na jeho konci............. :-).
Určite by si každý chlap vážil svoju polovičku omnoho viac......
PS: Ženy, nebojte sa mať pri sebe niekoho, kto vám pomôže. Či už je to manžel, priateľ, sestra, najlepšia kamarátka. Ale pamätajte, je to len vaše slobodné rozhodnutie...:-)
Ilja26