Síce obdobie karnevalov ešte len začne, ale pri tom helloweenskom strašení som si spomenula, ako ma ich výroba bavila.
Keď mal junior prvý krát karneval v škôlke, celú situáciu som podcenila a obliekla ho za kovboja do masky z hračkárstva. Potom zbadala takýchto asi troch a povedala si, že to bolo naposledy! A veru som svoj sľub aj dodržala. Bavilo ma to až natoľko, že posledný karneval v škôlke mali spoločnú masku so svojou sestričkou. :-) A nie len s ňou...
Na masku som potrebovala asi dve hodiny a štandardne som ju vyrábala deň pred akciou. Skôr sa nedalo, nebol nápad. A tu je výsledok...
Malého krstná nám zohnala z nemocnice staré plášte z ktorých som ušila jednoduché nohavice. Tiež vyradené rúško a čiapku. Známa mojich rodičov je primárka a tak sa veľmi rada vzdala trička, ktoré som úplne jednoducho zmenšila na potrebnú veľkosť a zároveň využila pôvodný výstrih v tvare V. No a fonendoskop? Ten nám požičala susedka zubárka. :-D A maska bola na svete.
Túto masku som však nevyberala náhodne. Už vopred som to mala premyslené. Chcela som, aby boli moje deti ako celok a dávali spolu význam. A tak, čo potrebuje každý doktor? No sestričku predsa!
Ale nie hocijakú. Tak som sa zahrala so slovíčkom sestrička (syn sa volá Kubko). :-)
Tak nejako som sa ešte ale zamotala a celú tú masku hodinu pred odchodom dotvorila – zakomponovala do nej aj nás rodičov.
MY SME PROSTE TÍM – CELOK. :-)
(Vyrábať masku môže byť skutočne zábava, len treba mať nápad, čas a dieťa, ktoré si dá na seba hocičo. :-) Rok pred týmto karnevalom bol väzeň... )