Keď som sa v tretej triede mala rozhodnúť, aký jazyk by som sa okrem slovenčiny chcela učiť, bez váhania a hlavne hrdo som sa prihlásila na nemčinu. Vtedy bolo IN chodiť na jahody do Nemecka a preto mi prišlo toto moje rozhodnutie správne. Tak nejako sa so mnou ťahala ešte aj cez strednú školu, až som jazyk v mojich rôznych profesiách veru prestala potrebovať a postupne začala zabúdať.
No doba sa mení, teraz je tretiakom môj syn a ja sa zdokonaľujem spolu s ním v tak vysnívanej angličtine...
Nič z toho však nemení môj vzťah k nášmu rodnému jazyku. Za tie roky písania sa stále utvrdzujem v tom, že máme nádherný jazyk, plný krásnych slov a navyše, VŠETCI Slováci im rozumieme. Naučila som sa bez hanby okoliu priznať, že tým anglickým výrazom žiaľ nerozumiem a na všetko používam prekladač na internete...
Myslím, že takých ľudí ako som ja sa pár ešte vo svete nájde. Takých, čo našu slovenčinu obľubujú a možno aj radi nosia.
A tak pri výrobe pár nových kúskov som sa rozhodla opäť prihodiť na náhrdelníky text. Ako inak v SLOVENČINE.
Kde neprichádzali slová, tam to nahradili obrázky.
Teraz už však bežím do ulíc a do diára si budem zapisovať ďalšie nápady na slovné spojenia. :-)