Kde to vlastne začalo? Či azda kedy?
Na Valentína bola tu na sashe vyhlasená súťaž. S kámoškou sme si práve vtedy písali a tak som do nej rýpala, čo keby sme si niečo od predávajúcej kúpili a zaradili sa tak do toho súťaženia? Blížil sa Valentín a ja som chcela potešiť aspoň nejakou drobnôstkou mojich milých, takže mi to padlo aj celkom vhod. Súťaž, nesúťaž, aj tak som NIKDY nič nevyhrala, spravila som teda nákup a čakala na balíček s dvoma anjelikmi a jedným srdiečkom.
Radosť z darčekov u nás doma bola preveľká, moja hopsuľa dokonca nosí anjelika na krku miesto toho, aby jej ochraňoval sníčky nad posteľou.
No o pár dní som prežila šok! Či veríte, alebo nie, vyhrala som. Veru tak, stala som sa víťazkou nádhernej šálky s červeným srdiečkom a podšálkou tiež v tvare srdca. Netrpezlivo som očakávala balíček a ten ku mne dorazil takmer rýchlosťou svetla. Ešte v ten deň som si spravila vynikajúcu kávu, sfotila ju a poslala predávajúcej s veľkým poďakovaním. Vonku vtedy svietilo slniečko a ja som si ju nechcela pochlipkávať sama. Tak som ju vzala do rúk a šla do bytu k mojej mamine, ktorá bola doma ubolená po absolvovaní operácie. Sedela na koženom kresle, nohy mala položené na maličkom stolčeku a ako ma tak zbadala vo dverách s tou kávou, naradostene sa spýtala, či je pre ňu. :-) V skutočnosti som vlastne na ňu ani tak chuť nemala, len som chcela naplniť vnútro novej krásnej šálky a tak mi vlastne padlo aj vhod, že ju chcela ona. Na tvár sa mi tlačí úsmev ešte aj teraz, keď si na tú situáciu spomeniem. :-) Káva jej veľmi chutila, bola spokojná a popri tom obdivovala tú krásu. Mne ta chvíľa prišla ako kúzelná a prežívam ju zakaždým ráno, keď mi takto spraví do tej istej šálky kávu môj manžel. Už po pár minútach mamina vyslovila prosbu a tak o pár dní sme si s Ingrid už písali ohľadom ďalších šálok.
Dnes nastal ten deň D a ja som opäť otvára krabičku a nahlas íhkala, veď uznajte sami, čo iné sa dá robiť nad toľkou krásou?
A pre koho ich toľko kupovala?
Dve rovnaké sú pre našich známych. Manželský pár, kávičkári s tak veľkým srdcom, že takých ľudí musíte roky hľadať.
Ďalšie dve sú pre kamarátky, ktoré sú mojej mamine vždy po ruke, pomáhajú si a kedysi spolu trávili každý deň v práci.
Tieto sú pre nás dve. :-) Zelená je pre maminu do práce a modrú som si do práce zaslúžila ja (ĎAKUJEM).
A táto samučičká sama? Tá na svoju majiteľku ešte len čaká. Kto ňou však bude, zatiaľ neviem.
Niekedy ani netušíme, čo sa stane spustením akejsi súťaže, akú radosť dokážeme spôsobiť výhercovi, či dokonca niekomu z jeho rodiny ... kamarátom. Akú priam čarovnú moc v sebe dokáže ukrývať jedna úplne „obyčajná“ šálka vyrobená zo srdca.
ĎAKUJEM.