V dávnych dobách, keď stánky PNS boli zaplavené denníkmi Pravda a časopismi typu Svet socializmu, dostal sa mi do rúk neznámy časopis "Výtvarníctvo, fotografia, film". Z dnešného pohľadu by už pre nekvalitnú čiernobielu tlač neobstál, ale za povšimnutie stála príloha v strede časopisu. Boli to umelecké fotografie od rôznych svetových, ale aj domácich autorov a v náhodnom čísle práve začínal zaujímavý seriál "Fotografi módy". 

Ako prvý sa predstavil Adolph de Meyer, ktorý sa narodil v Paríži. Jeho snímka, ktorá ma okamžite zaujala, bola z časopisu Vogue. Okrem samotnej fotky stojí za povšimnutie aj predvádzaná blúzka. :)

Môžem len hádať, akú mala farbu a či bola ušitá z hodvábu, mušelínu, alebo iného ušľachtilého materiálu.. Viem len, že bola z roku 1918 a autor ju nazval "ruská blúza".

Neviem ako vy, ale ja tento model priraďujem k tzv. nadčasovým. Ak si odmyslíme modelku, na ktorej je hneď vidno, že oslnila fotografov v začiatkoch minulého storočia, tak blúzka, ktorá doslova prežila jedno storočie, by kľudne mohla zapôsobiť aj dnes.

Nadčasovosť v móde neznamená len to, že sa po mnohých rokoch nepopukáte od smiechu nad fotografiou modelu, ktorý vám v danom okamihu pripadal "in"... ale, a to je dôležité, vôbec neviete zaradiť model do nejakého časového pásma. 

Prešla som už mnohými módnymi obdobiami. Ako tínedžerka som sa učila šiť a keďže
vtedy fungovali tzv. partiové obchody s lacnými látkami, šiť bolo celkom zábavné. Nevydarený model som hodila do koša, veď látka stála len pár korún. 

Úplne prvý odev, ktorý som tak strašne dávno stvorila, bola nazberaná sukňa z modrotlače s madeirou na spodnom okraji. Pri súčasnom návrate k folklóru by aj ona prežila dnešnú dobu.

Bolo to jediné obdobie, keď som sa horúčkovito zaujímala, čo sa práve nosí. Z dostupných zdrojov sa u nás doma kopili časopisy Dievča, Móda, Žena a móda... až kým aj k nám nedorazili prepracovanejšie Burdy.  Z času na čas si ešte aj dnes sadnem k stroju a niečo "spichnem". Pri tejto storočnej fotografii si už xx rokov hovorím, že by stála za pokus. 

A tak som sa rozhodla niektoré prvky z modelu vyskúšať na blúzke z ľanu. Dlhý rukáv som skrátila a vynechala som aj volánik na výstrihu.

Vyšlo mi niečo takéto... uznávam, že kombinácia s bielou sukňou má ešte väčší nádych konca 19. storočia, ako "ruská" blúzka :)). Už len vziať biely čipkovaný slnečník, na hlavu veľký klobúk a môžeme vyraziť na nedeľnú prechádzku...

Ale druhá možnosť, len tak k rifliam, je už civilnejšia...

Aj keď tento strih celkom dobre formuje postavu, nakoniec som uznala, že pre lepší výsledný dojem mal byť použitý ešte ľahší materiál. A keďže ľanu viac pristane voľnosť, tak som nakoniec model upravila do jednoduchšej, voľnejšej podoby, ktorá má s pôvodným modelom spoločný iba základ. 

So širokým opaskom znova pôsobí trocha starosvetsky...

aj keď vyšívaný opasok ľanu pristane...

Ale keďže ja som za tú voľnosť :), posledná verzia je mi najbližšia... (s maľovanými nezábudkami)

A nakoniec pár variácií na inú blúzku, či skôr tuniku. S predchádzajúcim modelom má spoločný materiál a voľný strih. 

Čisto biele prevedenie...

... a tu prifúklo aj pár rastliniek 

Aj tejto blúzke svedčí trocha toho folklóru...

Bielu blúzku možno oživiť aj jednoduchým maľovaným doplnkom ..

alebo maľovaným šálom

Je to známy fakt, že móda sa neustále vracia. Aj vy si občas poviete: "preboha, ale veď toto tu už bolo!" :) alebo "jéj, toto sa znova vrátilo, to je dobré!" :)  

Ale pozitívne je aj to, že sa znova vrátili čisto prírodné materiály.

Blúzky z tohto žurnálu boli zhotovené zo 100% francúzskeho ľanu.

Pred časom som sa dozvedela, že keď naši pra-pra-prastarí rodičia nemali práve po ruke ľan, zhotovili si košele zo žihľavy. (Tak ako v rozprávke o siedmich zhavranelých bratoch). A vraj takáto košeľa vôbec nehryzie. :) Ja ale zatiaľ dávam prednosť ľanu. Chráni pred UV žiarením, je príjemný na dotyk a ak aj je pokrčený, vôbec to nevadí. Podľa krčivosti sa vraj spozná pravý ľan. 

Na záverečnej fotografii tohto žurnálu je manželova prastará mama okolo roku 1905. Aj keď medzi touto fotografiou a tou z časopisu Vogue je len pár rokov, pôsobia ako z dvoch rôznych svetov...  ale kvety vo vlasoch? Tie prežili :)

A ak by sa niekomu páčil 100 ročný model z úvodu tohto žurnálu, v prílohe vo fotografiách je ešte pár prekrásnych snímok od Adolpha de Meyera. Občas nie je zlé obzrieť sa späť a vziať si to dobré a osvedčené.  V móde to platí dvojnásobne. 

.