Milí priatelia, prinášam Vám ďaľší príbeh Macka a Tigríka. Môžete si ho prečítať alebo vypočuť. Predstavte si, že v doline býva Spievajúca Vŕba a Bobor. Prajem pekný víkend.

Dnes by som Vám povedal príbeh o tom, čo sa stalo Tigríkovi a Mackovi uprostred leta, v čase, keď bývajú najväčšie horúčavy. Bolo to vtedy, keď prestalo pršať na dlhý čas a neprichádzali ani búrky, dokonca ani obláčiky, ktoré by zatienili slnko.

V tých dňoch bolo všade tak málo vody, že zostala iba v potokoch, ktoré pramenili vysoko v horách.

Všade bolo veľmi horúco, že dychčal nielen Macko, ale aj každý obyvateľ doliny. Dokonca aj Tigríkovi, ktorému väčšinou nič nevadilo, bolo v tých dňoch akosi prihorúco.

Obaja hľadali každý deň miesta, kde by sa schladili.

Uprostred doliny bola lúka a na nej rástla Vŕba. Raz sa tak pod ňu ukryli a pokúšali sa schladiť, keď tu zrazu počuli spev.

(ozve sa gitara a hlas)
*Som Vŕba, som ticho vody v Zemi, som Vietor celý v korunách, Som Vŕba a rastiem na lúkach.*

“Jej, Vŕba, ty ako pekne spievaš.”
Povedali svorne.
“Poradila by si nám? Ty si určite veľmi múdra. Radi by sme sa ochladili, tak dobre ochladili, úplne ochladili, až na kosť. Vieš ako sa to dá?”

“Viem vám poradiť.”
Odpovedala Vŕba.
“Najviac vám pomôže voda alebo zem. Musíte mať veľa vody alebo sa zahrabať hlboko do zeme. A je tu ešte jedna možnosť, môžete sa ukryť do jaskyne.”

“Ale mi tu nevieme kopať, všade sú samé kamene a jaskyne sme nevideli. Vŕba, Vŕba, ty si taká múdra. Voda je tu neďaleko v potoku, no je veľmi rýchla. Poraď nám, čo máme robiť?”

“Potrebujete viac vody. O vode vie veľa Bobor, ktorý v nej žije. Nájdite ho a možno vám pomôže.”

Tigrík s Mackom zvolali všetky zvieratká v doline a pýtali sa, kto pozná Bobra. Zajko povedal, že videl jedného Bobra na konci doliny. Poradil im, nech idú dole prúdom po potoku.

Išli teda po potoku a onedlho stretli Bobra. Povedali mu, že je málo vody, neprší a je horúco, a že by boli radi, keby je vody viac. Počuli, že on vie o vode veľa. Poradil by im? Spýtali sa ho.

Odpovedal im, ak chcú viac vody, potrebujú postaviť hrádzu, potom voda stúpa a je jej všade viac.

Oni na to, že nevedia, čo je to hrádza, ani to, že sa hrádza dá postaviť. Prosili ho, aby im poradil.

Bobor pritakal, zobral celú svoju rodinu a pustil sa do stavby. Padali pri tom stromy. Rad zaradom. Ale ten výsledok, keby ste videli. Voda pomaličky stúpala a stúpala, až vystúpila z brehov potoka a zaliala okolité lúky až po pani Vŕbu. Tú našťastie Bobor nezobral na stavbu. Macko s Tigríkom mu to nedovolil.

V doline začalo byť inak. Vo vzduchu bolo cítiť vlhkosť, chlad a čerstvé vône, ktoré stúpali nad zaliatami lúkami.

Vzniklo nádherné miesto, kde ste mohli stretnúť všetkých obyvateľov doliny. Prichádzali sem každý deň, aby sa napili a ochladili. Stávalo sa, že sa tu v jednej chvíli stretli všetci.

To sa Tigríkovi a Mackovi páči najviac. Keď vidia všetkých obyvateľov doliny pokope. Vtedy radi vylezú na pani Vŕbu a uprosia ju, aby im spievala:

(ozve sa gitara a hlas)
*Som vŕba / Som ticho vody v zemi / Som vietor celý / V korunách
*Som vŕba / Rastiem na lúkach

*Obláčik, Mráčik, Slnko, Dúha