Hľadali Koníka od skorého rána. Čo, už za tmy cítili, že ho opäť musia vidieť a spýtať sa ho, aký vie byť rýchly. Mackovi sa prisnilo, že Koník predbehol aj Vietor. Tigríkovi sa to nezdalo, tak išli Koníka spoločne hľadať, aby zistili, kde je pravda.

V noci Krajinu prikryla hustá hmla a studený chlad. Ešteže mali svoje kožúšky.

Tigrík ukázal smer, kde zacítil Koníka. No hmla spolu s mrazivým chladom menili vône a tie viedli úplne inam. Mackovi sa zdalo, že chodia v kruhu. Možno by to bol aj kruh, ale bola to špirála. Chodili v špirále, až sa ocitli v jednom jedinom bode, kde sa iba točili koldokola. Hlávky sa im zatočili z toľkého točenia. Sadli si na Zem a zbadali, že nad nimi sedí Drozd.

Sedel na konári mladého Duba. Spieval si svoju rannú pieseň a pritom sa iskrivými očami díval na dvoch zatočených chlpáčov. Keď dospieval noci a privítal nový deň, zletel nižšie k Mackovi a Tigríkovi.

Spýtal sa ich, čo sa im stalo, že sú takí zatočení. Povedali, že hľadajú Koníka a vône ich úplne poplietli a hmla im tiež nijak nepomohla.

Drozd sa ponúkol, že vyletí nad hmlu a pohľadá Koníka. V tej chvíli zmizol a za okamih bol späť. Spevavým hlasom im ukázal smer a trošku ich sprevádzal. Cestou sa ho pýtali, akú pieseň to ráno spieval noci a potom novému dňu. Jediné čo mohol, znovu im ju zaspieval a oni sa ju učili spolu s ním.

Je to taká jednoduchá pieseň, tu sú jej slová:

"Čo bude, čo bude, čo bude, čo bude,
Na Dube, na Dube, na Dube, na Dube,
Čo bude, čo bude, čo bude, čo bude,
Keď odíde noc.
To bude, to bude, to bude, to bude,
Na Dube, na Dube, na Dube, na Dube,
To bude, to bude, to bude, to bude,
Zaspieva Drozd.
Zaspieva Drozd, v piesni chytená je noc.
Zaspieval Drozd: "V piesni chytil som noc!"
Noc chytená je v piesni,
Spievajú vtáci lesní,
Spievajú vtáci na lúkach,
Že je to tak."

A takto by ju spieval Človek.

Pokračovanie nabudúce.