Volám sa Andrej Récky a som piata generácia v našej rodine, ktorá sa venuje práci s drevom. Ani si presne nepamätám, kedy som bol v stolárskej dielni prvý krát. Vyrábali sa tam prevažne okná a dvere, najčastejšie používaným materiálom bolo smrekové a borovicové drevo. Pamätám si ale vôňu, ktorá sa šírila po otvorení dverí...

          Vedeli ste, že každé drevo vonia inak? Drevo z ihličnanov vonia pre mňa najkrajšie – po živici. Napríklad taký dub vonia... no vonia trochu ako whisky... lepšie povedané whisky vonia po dubových sudoch, v ktorých zrela. Čerešňové drevo vonia typicky, možno povedať mierne sladko. Lipa má tiež typickú nezameniteľnú vôňu. Práve vôňa lipového dreva ma sprevádzala mojim neskorším detstvom.

          Môj otec, Štefan Récky, sa venoval a stále sa venuje drevorezbe práve z lipového dreva. Začínal s menšími reliéfmi, vypracoval sa až na sochy v životnej veľkosti. Jeho dominantou sú betlehemy rozličnej veľkosti, od tých menších až po veľké mestské betlehemy. Jeho veľké mestské betlehemy možno vidieť čase Vianoc napríklad v Nitre, Trnave, Košiciach alebo Bardejove.

          Jeho otec, môj dedko, taktiež Štefan bol vyučený stolár. Vyučil sa v roku 1946 v dedinke Brehy pri Novej Bani u majstra Horváta. Dlhé roky pôsobil ako majster odborného výcviku pre budúcich stolárov v Nitre. Cez týždeň robil majstra, cez víkendy chodil na fušky po dedinách v okolí Nitry a robil strechy na rodinných domoch.

          Jeho otec, môj prastarý otec Ľudovít sa narodil v roku 1887 a pracoval ako tesár.

          V roku 1847 keď Štúr, Hurban a Hodža prijali dohodu o vzniku štúrovskej slovenčiny, narodil sa Juraj Réczky, môj praprastarý otec. Počas života pracoval ako tesár v okolí Nitry.

          Ako som už spomenul, v stolárskej a neskôr rezbárskej dielni som vyrastal. Za sústruh som sa postavil prvýkrát už ako 9 ročný. Bol to malý strojársky sústruh. Skúšal som na ňom robiť drobné výrobky, ako napríklad svietniky. Po dlhšej pauze spôsobenej štúdium a založením rodiny som sa pred časom k sústruženiu vrátil. Venujem sa predovšetkým sústruženiu drevených misiek a mís. Najčastejšie používam orechové drevo, ale aj dubové, jaseňové alebo javorové.

          Ako možno vidieť na malom priereze mojim rodokmeňom, vôňa dreva sprevádza našu rodinu už takmer dvesto rokov. Verím, že aspoň jeden z mojich dvoch synov nájde tiež záľubu v tomto krásnom remesle.