Jedným z ústredných (ne)viditeľných atribútov internetového galerijného priestoru sashe.sk je jeho virtualita. Skutočnosť, že ide o virtuálnu galériu ponúkajúcu umenie i neumenie ma láka nielen ako handmade tvorkyňu, ale aj ako autorku nepredajného konceptuálneho šperku. Využívam tak osobitosti tohto priestoru na uvedenie svojich konceptov v úplne novom, v mnohom paradoxnom galerijnom kontexte. Verím, že ochutnávka prvého z nich si nájde svojho príjemcu:

Názov: Vákuovo balené


Druh estetického objektu: Náhrdelník
Materiál: plast, zemina
#konceptualneumenie#umeniezodpadu#recyklacia#environment
Priehľadné korálky sú vyrobené z igelitových vrecúšok naplnených zeminou. Autorka pozbierala igelitové vrecúška spred panelákového domu, v ktorom žije. Napriek tomu, že väčšinu obyvateľov obytného domu tvoria ľudia zo strednej triedy, niektorí z nich vyhadzujú odpad priamo z okien svojich bytov. Okolie domu je často obklopené odpadom a zem pod nohami doslova obaľuje plast. A práve na túto skutočnosť reaguje šperk...
Nazbierané igelitové vrecúška autorka rozstrihala na menšie obdĺžniky a zabalila do nich zeminu, ktorú vzala priamo spred paneláka po tom, ako prostredie očistila. Jednotlivé plastové guličky viazaním pripomínajúce cukríky navzájom spojila, pričom v mieste spojov vznikli mašličky. Plast sa tak opäť spojil do nepretržitej celistvej reťaze, pod ktorou a v ktorej je zem(ina) uväznená.
Autorka výrobou tohto šperku zvýznamňuje materiály, s ktorými sa denne stretávame. Ich použitím v netradičnom, neočakávanom kontexte (umeleckom šperku) zdôrazňuje ich dôležitosť (zem) či negatívne vplyvy (plast) v našom každodennom živote. Z účelových materiálov sa stávajú pomocou umeleckého pretvárania nepragmatické, estetické objekty. Funkčnosť šperku sa zároveň nepotláča úplne, keďže čiastočne spĺňa kritériá úžitkového umenia. Možnosť nosenia umeleckého objektu ako šperku potenciálne manifestuje spomínaný environmentálny problém.
Autorka sa tiež tvorbou náhrdelníka sama podieľa na kultivovaní životného prostredia vo svojom bezprostrednom okolí. Svoj šperk zároveň označuje ako „neunikát“. Na rozdiel od multiplikátu totiž nemá finálny počet vyhotovení. Vzniká zakaždým, keď autorka pociťuje potrebu „upratať si pred vlastným prahom“.
Umelkyňa zároveň vrelo víta plagiovanie vlastného konceptu s cieľom vyhotovenia finálneho výtvoru.