Nikdy som nemala rada čiapky. Ani čelenky. Nesvedčali mi. Vyzerala som v nich ako trúba. K tomu ma každá škriabala a elektrizovala mi vlasy. Radšej som omŕzala, než by som si dala na hlavu niečo iné ako kapucňu. No časom sa asi každý dostane do štádia/veku, kedy musí uprednostniť zdravie pred krásou. :) A tak som to skúsila. Skúsila som upliesť svoju prvú čiapku.

Prelúskala som zopár návodov, využila dve klbká mäkkej vlny, ktorú som kúpila pred rokmi a už sa nevyrába (každé inej farby) a spravila som čiapku. Vyzerala som v nej trochu ako hríb či klobúčik od žaluďa, ale nebolo to horšie ako zvyčajne a bolo mi teplo.

Inak, kombinovať takto klbká hneď zo začiatku je celkom výkon, aby to dobre vyzeralo. ;)

Predsa to však nebolo ono. Nechcela som byť za hríb. Tak som skúsila znova. Kúpila som vlnu, z akej som už čiapku mala, takže som vedela, že mi vyhovuje. A uháčkovala som túto:

Stále však tomu dačo chýbalo. Čiapka bola sice super, ale... Trebalo skúšať ďalej. Tentokrát som kúpila vlnu naslepo a nemohla som vybrať lepšie. :) Pri tom úžasne mäkkučkom materiáli som ostala. 

Kedykoľvek tvoríte niečo nové, treba na to viacero pokusov, veľa párania a skúšania nanovo, kým sa aspoň ako tak trafíte do dobrého výsledku. Navyše, každá vlna je iná. Nielen rôzne klbká, ale aj rôzne farby toho istého klbka/druhu vlny môžu mať inú hrúbku. O to viac je skúšania a párania. No nevzdala som to, pletenie ma chytilo a vznikol tento kúsok:

Čuduj sa svete, uplietla som čiapku, ktorá je nielen funkčná a pekná, ale mi aj svedčí! Prvýkrát v živote som sa nehanbila mať niečo na hlave. Túto som zatiaľ nosila najviac. Celú jeseň, resp. až kým som nevytvorila ďalšie. :)

Ako správny megalomaniak som sa do toho vrhla po hlave. Neustále nové vlny, nové nápady, všetko som chcela (a stále chcem) hneď a vo veľkom. :) A tak postupne pribudli ďalšie farby...

Do toho vznikla nasledovná čiapka, už ani neviem ako:

Vnukla mi nápad na sériu inšpirovanú Harry Potterom. Koniec koncov, som fanúšik, tak to do seba pekne zapadá. :) Farby som nakombinovala decentne, no zároveň tak, aby ste poľahky identifikovali, o ktorú fakultu ide. Trvalo mi to zopár týždňov, ale výsledok, aspoň podľa mňa, stojí za to. Čo poviete?

Aby toho nebolo málo, začalo som pomedzi čiapky skúšať aj čelenky. Naďabila som na tzv. tuniské háčkovanie a výsledok je super! :) Na tieto čelenky som opäť využila zvyšky vlny, ktoré som mala už roky skladom z nezrealizovaným projektov. Sú krásne, ňuňkavé rovnako ako tie obláčikové a podchvíľou budete mať nejaký ten chlp v ústach. :D Ale stojí to za to! Mám z nich dva super hrejivé, mäkké svetre. ;)

Skúsila som aj "úhladnejšiu vlnu". Lebo som začala hľadať obete, ktoré by som (p)oplietla a mali aj želania. :) Tak vznikla nasledujúce čelenka pre sestru a čiapka pre brata:

Pletenie/háčkovanie sa stalou nielen mojou novou mániou, ale aj popracovným relaxom a novou radosťou. Do šitia sa mi veľmi nechce, nemám motiváciu, hoci nápadov je stále veľa. Čiapky priniesli mojim rukám opäť potešenie z tvorby.

No a tu ešte dve čelenkové želania:

Najnovším prírastkom do zbierky je moja "srdcovka". :)

Srdiečka sú mojou srdcovou záležitosťou, tak nemôžu chýbať ani na čiapke. ;)
.......................................................................

Každý jeden výsledný výrobok v sebe nesie mnohé pokusy a omyly, hodiny skúšania, párania, nového nahadzovania. Očko k očku, pohyby háčika, štrngot ihlíc. Sny, predstavy, myšlienky. Zvuky, obrazy. V každom pohybe háčika či očku na ihlici je kúsok príbehu. A kúsok zo mňa. Je to príbeh, ktorý som započala, aby ste ho vy mohli vyrozprávať. Ako, je len na vás. Ja dúfam, že v láske a šťastí. :)
.......................................................................

Tak, nedeľu som venovala predstaveniu výsledkov mojej novej mánie. :) Dúfam, že sa vám tieto kúsky páčia. Sú to len začiatky, viem, že nič svetoborné, časom sa snáď zlepším a rozprúdim to viac. Teraz by mi padlo vhod, aby bola zima ešte aspoň pol roka. ;)